V konflikte s bruselskými progresívcami som sa ako jediný postavil na stranu Viktora Orbána a konzervatívnej poľskej vlády. Nedáme sa!

Tento článok sa žiada doplniť trošku detailnejším komentárom, pretože ide o epochálnu geopolitckú záležitosť (aj keď to tak bežní ľudia nevnímajú). Všetci už vieme, že premiéri členských štátov EÚ sa po historicky najdlhšom a najťažšom zasadnutí dohodli na zadĺžení únie a vytvorení 750 miliardového fondu obnovy, z ktorého má ísť niečo aj na Slovensko. Premiéri sa tiež dohodli, že dodržiavanie princípov tzv. „demokratického štátu“ nebude striktnou podmienkou čerpania nových eurofondov. Resp. táto podmienka sa v dohode premiérov objavila, ale len vo veľmi vágnej a v podstate bezzubej formulácii. Je tomu tak preto, lebo inak by s dohodou o zadlžení únie nikdy nesúhlasilo Poľsko a Maďarsko , ktoré podľa progresívcov z Bruselu nedodržiavajú „demokratické princípy“, lebo nerešpektujú európske LGBTI hodnoty, odmietajú imigrantov, neposlúchajú mimovládky, atď. Čiže logicky, ak by mali byť Poliaci a Maďari z čerpania európskych peňazí vylúčení kvôli vykonštruovaným politickým procesom, tak by ich premiéri s takouto európskou dohodou nesúhlasili. Veď načo by to aj robili?! Aby peniaze čerpať nemohli a len ich splácali…?! Medzi predstaviteľmi Maďarska, Poľska, Nemecka a EÚ teda údajne (či to naozaj tak bolo vedia len oni) padla dohoda, že súčasné trestné výpravy Bruselu proti Maďarsku a Poľsku sa do konca tohto roka zmetú zo stola. A do novej dohody sa síce dá nejaká tá podmienka dodržiavania právneho štátu a „európskych hodnôt“ (aby boli spokojní aj liberáli), ale tá sa bude vzťahovať už len na budúcnosť – a to si už všetci dajú na prešľapy väčší pozor (https://www.politico.eu/article/what-eu-leaders-really-decided-on-rule-of-law-budget-mff/).
Toto rozzúrilo progresívnych europoslancov, najviac však slovenského europoslanca Šimečku, ktorý je europarlamentným spravodajcom – čiže hlavným inkvizítorom Bruselského ťaženia proti konzervatívnym vládam Poľska a Maďarska. Ten sa len nedávno verejne chválil, že jeho práca je dôkazom, že aj malé štáty dokážu v EÚ presadiť veľké veci. Áno, pokiaľ pchanie sa do <> Bruselu a zradu našich najbližších susedov a priateľov (Česka, Poľska a Maďarska) chápete ako „presadenie veľkej veci“, tak je to tak. Je to však rovnaký cynizmus, ako keby ste pozývací list pre sovietske vojská, podpísaný nejakým „do prdele vlezlým“ súdruhom v 1968 označili ako dôkaz toho, že aj malý politik v malom štáte dokáže presadiť „veľké svetové zmeny“. V skutočnosti je však takýto človek skôr zradcom svojich najbližších…
Europoslanci teda v hlasovaní odmietli dohodu lídrov EÚ a dotlačili tak premiérov členských štátov naspäť k rokovaniam. Kontrola „demokracie“ z Bruselu a sankcie za nedodržiavanie predstáv o demokracii stanovených v Bruseli vraj musia byť povinné… No nech idú s tými svojimi progresívnymi chúťkami kontrolovať a riadiť všetkých do čerta! Vôbec by som sa nedivil, keby na najbližšom rokovaní premiéri Orbán (HU) a Morawiecki (PL) torpédovali celú dohodu o novom fonde obnovy, z ktorého by nemali nič, len problémy a záväzky.
V Európe sa teraz naozaj zvádza veľký boj o moc. Koronavírus je len zámienka, to už vo vysokej politike nikoho netrápi (okrem zopár naiviek, ktorí žijú v románe). Teraz sa už rieši tvrdá svetová geopolitika. Miliardy požičaných eur majú ísť z únie najmä na to, aby zapchali ústa vládam pri novom konštruovaní mocenského rebríčka.
Ale priznajme si – spoločná koordinácia či vzájomná pomoc európskych štátov pri prekonávaní prichádzajúcej hospodárskej krízy by bola naozaj rozumná. A s férovou spoluprácou by som nemal ani ja najmenší problém. Progresívni europoslanci však hrajú o niečo iné – o posilnenie svojej moci nad vládami a štátmi. A s tým súhlasiť nemôžem.
Proti takémuto uzneseniu hlasovali samozrejme najmä poľskí a maďarskí europoslanci, Le Penovci a zopár ďalších.
Spomedzi slovenských europoslancov som proti tomu hlasoval len ja a pán europoslanec Jurzyca (jeho dôvody nepoznám, ale z jeho vyhlásení usudzujem, že mu nejde o podržanie konzervatívneho Poľska a Maďarska, ale že skôr nesúhlasí so spoločným gigantickým zadĺžením únie). Ako oveľa triezvejší a lepší mi prišiel alternatívny návrh uznesenia pripravený politickou frakciou ECR, ktorý by som v hlasovaní dokázal podporiť. Ten sa však, žiaľ, na hlasovanie ani nedostal. Výsledky hlasovania slovenských europoslancov o schválenom návrhu liberálnych skupín nájdete na str. 127 v zápisnici tu: https://www.europarl.europa.eu/sed/doc/news/flash/24205/P9_PV(2020)07-23(RCV)_en.docx
Čo sa týka mňa, tak mám v tom jasno – nikdy kvôli výhodám či peknému menu v Bruseli nezradím naše tradičné konzervatívne hodnoty a dobré vzťahy s našimi susedmi!

About Author

0 Comment

Leave a comment