Tolerancia alebo rešpekt?

Už odmalička som počúvala o tolerancii. V škôlke a škole sme mali o tom nekonečné prednášky, ako sa máme navzájom tolerovať, ľúbiť, pomáhať si a tak. Boli to všetko samozrejme veľmi pekné slová, aj mne sa kedysi veľmi páčili, a naozaj, pre základ osobnosti človeka sú naozaj dobré.  Ale všetkého priveľa škodí, a ako my všetci veľmi dobre vieme, všade sa nájdu nejaké zádrhely.

1. Nie každý vie počúvať.

Každý sme iný, to je všetkým jasné, a nie každý má tak dobre vyvinutú tú „počúvaciu“ stránku. Myslím, že je nám jasné, že sa nebavíme o sluchu, ale o tom, čo je v človeku. Ja som sa tieto prednášky snažila vždy pozorne počúvať, len bohužiaľ, bolo to stále o tom istom. To opakovanie bolo asi preto, lebo nie každý tie prednášky počúval a premýšľal nad nimi. Lenže, s takými ľuďmi sa nedá spolupracovať tak, že im niečo povieme tisíckrát, keď to nemajú ako do seba vstrebať. Niekedy mi to pripadá tak, že čím dlhšie to „počúvaju“, tým viac si vybudujú akúsi odolnosť a s ich „sluchom“, alebo skôr nesluchom to ide dolu vodou. Psychológia ma veľmi zaujíma, a toto je jedna z tém, nad ktorými rada premýšľam. Ako to riešiť, a ako danému človeku pomôcť, keď je jeho počúvanie vlastne tesne pred zánikom? Možno raz na to prídem, možno keď pôjdem študovať psychológiu tak sa dozviem, ale zatiaľ je to pre mňa len jedna z mnoha otázok o ľudskej osobnosti.

2.Nie každý vie kriticky premýšľať

Je to tak, ako keď píšete článok o nejakej téme. Nemôžete kopírovať, ale „vycucnúť“ to najdôležitejšie a utvoriť si vlastný názor. Tolerancia je pekné slovo, ale ako som už povedala, všetkého veľa škodí, či už fyzicky alebo psychicky. No, viem že teraz sa zaoberáme skôr osobnosťou, ale chcela by som odporučiť zaujímavé video z kanála JurajVie, Koľko čoho ťa zabije. Všetko ťa zabije, keď zješ príliš veľké množstvo banánov alebo vypiješ príliš veľa vody, tak si mŕtvy/mŕtva. Vráťme sa ale späť. Príliš veľkú toleranciu ja vídam najčastejšie v mojej škole, ale som si istá, že nielen moja škola to tak má. Vždy som si vážila učiteľov, ktorí si nenechajú skákať po hlave, a bohužiaľ, v mojej škole je 90% presným opakom. Tolerujú doslova všetko. Nejaký žiak po ňom začne ziapať? No čo už, stane sa. Niekto roztrhá písomku? No čo, však sa nič hrozné nestalo. Toto je ten príklad príliš veľkého množstva tolerancie.

 

Viac ako slovo tolerancia si vážim slovo rešpekt. Áno, niekto by mohol povedať, že je to vlastne to isté, ale podľa mňa nie. Vždy som vnímala toleranciu akúsi bez hraníc. Rešpekt som vnímala s hranicami, rešpektuj, váž si druhého, a nedovoľ mu aby tebou manipuloval. Preto je rešpekt u mňa na prvom mieste, čo sa týka učiteľov. Mala som učiteľov, ktorí vedeli fajn vysvetľovať a pôsobili sympaticky, ale ten rešpekt jednoducho nemali, a ja som sa od nich nenaučila takmer nič.

Jeden z tých učiteľov povedal raz takú zaujímavú vec. Mozog je dôležitejší než srdce. A musím s ním súhlasiť. Tie dve veci sa perfektne dopĺňajú. Bez mozgu by srdce nemohlo fungovať, ale mozog sa narozdiel od srdca nedá nahradiť. A teraz si predstavte pod tým mozgom ten rešpekt. Ak sa odstráni, nefunguje nič. Ale ak k nemu doplníte aj to srdce, pod ktorým si môžeme predstaviť napríklad schopnosť vysvetľovať a zaujať, tak to funguje.

Pokiaľ ide o mňa, ja si vážim každého jedného človeka, len niektorých viac, niektorých menej. Každý sme tu na niečo, každý máme nejaké posolstvo, ktoré musíme splniť. Ak má ten človek ten mozog s tým rešpektom, ktorý ako sme si už povedali, zahŕňa akési hranice, ako sa nejako prijateľne správať, môže ho doplniť aj srdce s ostatnými vecami a môže sa stať z neho skvelý človek s množstvom dobrých vlastností. Ak to srdce nepríde, stáva sa z neho človek priemerný. Má to najdôležitejšie, ale potreboval by toho viac. Ak človeku rešpekt chýba, tak si ho vážim najmenej.

Ľuďom, ktorým chýba ten rešpekt, sa snažím vyhýbať. Sama si myslím, že pre nich bude najlepšie, ak sami pochopia, prečo od nich ostatní bočia. Problém nastáva, keď sa dostanú do skupiny ľudí, ktorí sú takí istí, a potom mi to z vlastnej skúsenosti príde tak, že odmietajú kohokoľvek iného. Z niektorých sa potom stanú falošní manipulátori, a z iných obete,ktoré sa nechali presvedčiť a ovplyvniť. Je mi veľmi ľúto keď sa s týmto stretávam, lebo ako sme si už povedali, mozog=rešpekt.

Ďakujem za prečítanie článku

About Author

2 Comments

  • ANietzsche
    Posted 22. júna 2020 18:38 0Likes

    Ked tam spominas ucitelov, ako pred nimi ziaci nemaju respekt, tak to je prave prinos dnesnej doby. Zazil som ked na rodicovske zdruzenie prisla matka jednej ziacky a dala facku ucitelke za to ze jej dcera dostala 5ku.
    Dnes ucitel pomaly nemoze zakricat na ziakov lebo hned vyskocia kadejake ludskopravne organizacie a obvinia ho z tyrania ziakov, a este aj rodicia miesto aby sa pozreli na chovaanie svojich deti, tak pridu miesto toho vynadat ucitelovi.
    Nechcem obhajovat socializmus, ja som vtedy chodil do skoly a mali sme pred ucitelmi respekt a dnes by tiez par vychovnych po zadku niektorym nezaskodilo. Dnes su deti rozmaznane, rodicia na nich nemaju cas a myslia si ze mozu vsetko….netvrdim ze my sme v skole nevystrajali alebo po vonku, ale ked nas prichitili tak sme za to aj dostali aby sme si zapametali ako sa nemame spravat. A stazovat sa rodicom? este aj doma by som dostal na zadok

    • Ema Eliasová
      Posted 23. júna 2020 14:44 0Likes

      Zdravím, ďakujem za komentár. Plne s vami súhlasím, rodičia mi rozprávali presne to, čo tu teraz spomínate vy. Veľa dnešných detí nemá absolútne žiadny rešpekt, a ešte je aj zle na učiteľov, lebo veľa rodičov si myslí, že to oni majú vychovávať, ale to vôbec nie je pravda.

Leave a comment