Š. K. A. N. D. Á. L. (…alebo kontroverzní umelci, ktorých rád počúvam) I. časť

  V tejto časti spomeniem dvoch svojich obľúbených spevákov, ktorí vo mne zanechali stopu. Spevákov, ktorí ma svojim spevom a životom chytili za srdce. Spevákov, ktorých som si obľúbil napriek ich chybám a možno iným názorom, než mám ja. Spevákov, ktorí sú môžno viac liberálni než konzervatívni. Spevákov, ktorých mám rád, napriek tomu, akí sú. Sú to ľudia s veľkým Ľ a nikomu sa ich nesnažím nanucovať (kľudne si počúvajte Ďuricu, Rammstein, alebo iné neo-nacizmom zaváňajúce kapely, ak sa vám páčia ich nezmyselné texty), ale stoja za zmienku.

  Tento blog by mal byť v prvom rade o kultúre, takže ideme na to:

FREDDIE MERCURY

(5. 9. 1946 Zanzibar – 24. 11. 1991 Londýn)

FREDDIE MERCURY SO SVOJIM ŽIVOTNÝM PARTNEROM JIMMOM HUTTONOM

  Jediné, čím sa tento génius previnil (pre konzervatínu časť publika) bolo to, že bol bisexuál. Že viedol neviazaný životný štýl plný homosexuálneho, ale aj heterosexuálneho sexu, cigariet, alkoholu a asi aj drog. Teda určite. Ale vždy ostal nad vecou a dokázal si zachovať zdravý rozum a čistú hlavu, aby dokázal ďalej tvoriť a produkovať jedinečné a nezabudnuteľné, za srdce chytajúce skladby. Ľudia ako on sa rodia raz za sto rokov. Bol, aký bol, ale dal svetu nádej, smiech, radosť… Miloval svoje publikum a ono milovalo jeho… Narodil sa preto, čo robil.

  Nebudem opisovať jeho životopis, každý priemerný človek pozná tohto velikána a všetky dostupné informácie sú na internete. Chcem len uviesť do pozornosti, čo ho robí kontroverzným. V prvom rade je to jeho sexualita. Keby žil v dnešnej dobe, myslíte si, že by podporoval také veci, ako sú dúhové pridy a podobné nezmysly? Kľudne napíšte do komentov svoj názor. Ja si myslím, že nie… Hanbil by sa za tých ľudí. Ani raz sa verejne nepriznal, alebo nehlásil k tomu, že je homosexuál, aj keď posledné roky jeho života, keď už bol aj neoficiálne zasnúbený s Tomom Huttonom (lebo v tej dobe to ešte nebolo možné), to o ňom už takmer každý vedel. A viete čo? Málo ľuďom to vadilo alebo ich to pohoršilo. Ani mne to nevadí. Umelcov, ktorých tu popisujem, beriem so všetkými chybami a nedostatkami, aké mali a majú a v prvom rade sa sústredím na ich hudbu, na ich tvorbu. Ale nemám problém ani s ich životom a životným štýlom, nič ma na nich nepohoršuje, beriem ich takých, akí sú. A Freddieho konkrétne by som bral všetkými desiatimi. Mal úžasne prajné a dobré srdce a charakter. To je to, čo si treba na ľuďoch všímať a vážiť, a nie neustále na niekoho útočiť kvôli sexuálnej orientácii. Môj názor je, že sexuálna orientácia a všetko, čo súvisí so sexom, by malo byť tak posvätné a nedotknuteľné tabu daného jednotlivca, do ktorého spoločnosti a ľuďom mimo rodiny a úzkeho okruhu priateľov nič nie je. Teda, pokiaľ daný jednotlivec nie je retardovaný a neproducíruje sa v psích latexových kostýmoch po uliciach, kde to vidia aj deti. To už je za hranou. Tí ľudia sa tam doslova zhovaďujú. A naozaj najhoršie je na tom, že to vidia malé deti. A toto by Freddie určite nechcel.

  Freddie nikdy verejne neprotestoval proti vláde, alebo nikdy aktívne nebojoval za práva homosexuálov. Žil si svoj život, či už za múrmi svojho Garden Lodge v Londýne, vo švajčiarskom Montreux, alebo v gay kluboch v Mníchove s Barbarou Valentinovou a takisto nikomu inému nehovoril ani nevnucoval svoje predstavy, ako má žiť. Nikdy nikomu nepretláčal žiadnu liberálnu propagandu. Áno, dnes je toho v médiách, v TV veľa. Černosi, LGBTI, minority, liberalizmus… Vládne tu akási panika, že nám to niekto násilne pretláča. Pokiaľ som normálny, rozumne uvažujúci a mysliaci človek s vlastným, pevným životným názorom, tak ma predsa žiadna propaganda, ani pravá ani ľavá, ani konzervatívna ani liberálna, neovplyvní. Stále sa na KB skloňuje, že sme ovplyvňovaní liberálnou propagandou. Ja mám rád a môžem aj liberálnych umelcov, ale aj konzervatívnych. A v mojom srdci a v mysli ostane len to čisté umenie, ale ich životný štýl mňa neovplyvní, lebo mám predsa ten svoj.

   Takže to by bola sexualita. Vlastne, poviem k tomu ešte toľko, že keď ja raz budem mať svoje deti, tak ich do 18-tky, teda do dospelosti, budem viesť k tomu, aby žili normálny život, bez akýchsi „odchýliek“. Ale ak sa po 18-tke ukáže, že to nie je ich cesta, že taký život nechcú a chcú iný, ja im nebudem stáť v ceste. Nebudem im dávať kázania ani sa ich snažiť prevychovať. Budú dospelí, je to ich sexualita, ich život. Každý človek má právo hľadať svoje šťastie spôsobom, aký mu je najbližší.  Ale ovplyvňovať deti v oblasti sexuality, ako to robia napríklad v UK, tak to je naozaj choré a zvrátené a proti tomuto by Freddie určite bojoval. O tom som presvedčený.

   Osobne nemám problém s manželstvom dvoch ľudí rovnakého pohlavia. Ak sú dospelí a chcú sa oženiť, prečo by mi to malo vadiť? Akým spôsobom to ohrozuje moje práva a môj život? Samozrejme som proti adopciám detí homesexuálnymi pármi, lebo to už hraničí so sexuálnym ovplyňovaním detí, ale samotné manželstvo alebo registrované partnerstvo mi nevadí. Mňa ani môj život to nijako neohrozuje.

  Áno, Freddie dostal AIDS. Je to daň, ktorú zaplatil za život, aký žil. Ale nebuďme pokrytci, a povedzme si narovinu, že predsa AIDS môžete dostať aj z jediného, heterosexuálneho, nechráneného sexuálneho styku. Alebo z viacerých, ako sa to stalo v 80-tych rokoch v Texase Ronovi Woodrofovi. Samozrejme, riziko je oveľa menšie, ale v súčasnej dobe pohlavné choroby číhajú všade.

  Na záver, Freddieho škandály spočívali v tom, že občas povedal niečo, čo nemal, že párkrát vystupoval opitý, a že vymetal gay kluby a často si aj najímal mladých prostitútov. A potom sa nakazil smrteľnou chorobou. Dosť málo na to, aby sme odsúdili človeka do zatratenia. Najmä potom, akú kvalitnú hudbu vyprodukoval a aký odkaz tu zanechal. Samozrejme, nie je to ani na chválu, ale opakujem, že bol to jeho život, a on ho nikomu nevnucoval.

  Môžem len vrelo odporučiť nasledujúce piesne, ktoré určite poznáte, ale vypočujte si ich znova, a viac sa do nich vžite.

Bohemian Rhapsody

One year of love

Love of my life

Under Pressure

One vision

Love me like there´s no tomorrow

Mother Love

Somebody to love

The show must go on

Killer Queen

  • Radio Ga Ga

(zoradil som ich viac-menej podľa obľúbenosti)

Taká malá zaujímavosť -> Freddie len raz v živote vyskúšal šoférovať, ale tak sa toho zľakol, že sa na to vykašľal a nikdy sa to nenaučil. Nechal sa vyvážať súkromnými šoférmi, nikdy nenosil po vreckách kľúče alebo peňaženku. Na všetko mal svojich ľudí.

JOŽO RÁŽ

(24. 10. 1954 Bratislava)

JOŽO RÁŽ

   Elán som začal počúvať, keď som mal 14 rokov a prakticky som na ich hudbe vyrástol. Formovala moje dospievanie. Hlavne texty od Borisa Filana, tzv. Filanovky, to bolo moje. Zúfalo som sa ho snažil napodobniť, jeho štýl písania, jeho metafory a rýmy.  Ale to som mal 15 a myslel som si, že som zhltol všetku múdrosť sveta a že moje texty sú tie najlepšie a že sa kapely o mňa pobijú. V tom čase totiž fičala súťaž Elán je Elán a vtedy každý chcel byť Elán. Do mladých ľudí a do ich rodičov sa vrátila tá nostalgia, ten sentiment za časami minulými, keď chodili na ich koncerty a užívali si tie nesmrteľné česko-slovenské hity. Starší spolužiaci na mojej škole (hlavne baby) mali ich texty a plagáty pod lavicami pod obrusom a tiež poznali všetky texty naspamäť. Na slovenských stužkových sa vždy budú hrať klasiky, ako je Stužková, Nie sme zlí, Sestrička z Kramárov a mnoho, mnoho iných. Aj keď sme na strednej (moja trieda) neboli najlepší kolektív, pamätám si, ako sme sa všetci chytili za ruky, vytvorili veľký kruh, revali z plného hrdla Nie sme zlí, a pili vodku z fľaše pekne rad radom, dokolečka. Tak to má byť. Lebo hudba, a hlavne tá Elánovská, má ľudí spájať, a nie rozdeľovať. To boli ešte časy, keď sa nikto necukal z toho, že:“ …bóže, elán, čo to jeee… starí deduškovia, čo už neudávajú štýl… no a ten Ráž homofóbny a komunista p&&&&aný, čo ho v živote nezavolajú ani na Pohodu, šak uznáva Mečiara a Fica, fuuj…“ Lebo áno, bohužiaľ, dnešné decká rozmýšľajú presne takto.

  Áno, tu v tomto prípade možno súhlasím s tým, že v umení a hlavne v hudbe je to tak, že tá najkomerčnejšia scéna chce odstaviť všetkých tých, ktorí majú iný politický názor alebo inú filozofiu, než je tá progresívna a vymývajú s tým mozgy aj mladým ľuďom. Aj vďaka Jožovi Rážovi sa podarilo presadiť to, že rádiá musia hrať isté percentá (neviem, koľko je to presne) domácej tvorby, ako je to všade na západe. A skutočnosť, že Elán alebo Joža samotného nepozvú na nejakú hlúpu Pohodu pre hlúpych ľudí, im žily netrhá, lebo by tam nešli ani za milión. A mimochodom, v prepočte na slovenské koruny, výdaje na ich koncerty sa naozaj pohybujú v miliónových číslach a ich honoráre v tom nehrajú veľkú rolu.

  Elán je právom najúspešnejšia česko-slovenská kapela všetkých čias, to bez debaty. Ale poďme k Jožovi. Vôbec mi na ňom nevadí to, že je filozofiou komunista, alebo že pije cigary a fajčí whiskey, alebo že jazdí na motorke silnejšej, než na ktorej sa vybúral, alebo neviem, čo ešte. To vadí ľuďom, ktorí nemajú svoj vlastný život, a tak majú potrebu sa furt starať do niekoho iného, ako napríklad aj youtuberi, ktorí sa na YT vyjadrovali a vyplakávali, alebo spravili takú vlastnú recenziu na jeden z najnovších Elánovských klipov – Bulvárne krysy. Ten klip bol veľakrát rozoberaný, každý ho pozná, takže sa k tomu viac vyjadrovať nebudem, poviem len toľko, znova, že mňa to nepohoršilo ani v najmenšom a úplne s tým súhlasím. Bulvárni novinári sú špiny. Čiže väčšina slovenského mediálneho priestoru. Preto aj VĎAKA BOHU za také alternatívy, ako je Kulturblog 😊

  Taký najväčší prehrešok, ktorého sa dopustil, a ktorý mu nevedia zabudnúť alebo odpustiť niektorí jeho fanúšikovia, je jeho sentiment za bývalým režimom a hlavne podpora Mečiara a v súčasnosti podpora Smeru. Jožo sa netají tým, že R. Kaliňák je jeho osobný priateľ. Naozaj si ľudia myslia, že Jožo by bol schopný sa dopúšťať nejakých svinstiev, alebo sa podieľať na niektorých smeráckych zlodejinách? Ja si myslím, že nie. Často o sebe hovorí, že je skromný. Ľudia si to ale nemyslia, práve naopak, mnohí si myslia, že je namyslený egoista. Prečo? Že si chráni svoje súkromie, ako sa len dá ešte v dnešnej dobe? Že má iný politický názor? Že povie na plnú hubu, čo si myslí?

  Zaujímavosťou je, že nepoužíva kreditnú kartu, mobil ani počítač. V živote nebol na internete. Neviem, či je to pravda, to tvrdí on a ja mu verím. A aj to je vec, ktorú na ňom obdivujem. Chcel by som sa tiež dokázať naučiť takto žiť. Ale bohužiaľ, v dnešnej informačnej dobe to nejde. Najmä ak sa chcete umelecky presadiť. Alebo si nájsť kvalitné zamestnanie. Alebo byť v kontakte aspoň s priateľmi.

  Ale vráťme sa ešte k podpore Mečiara a HZDS. Ja Mečiara určite neobhajujem, ale určite ho mám radšej ako Dzurindu, alebo Radičovú, alebo Kováča alebo súčasnú vládu. Nebyť Mečiara, tak nemáme vlastný štát, a nie sme súčasťou mnohých medzinárodných inštitúcií. To, čo on dokázal vo svete vyjednať za Slovensko, za novo-vznikajúci štát, to by nedokázal nikto zo súčasných politikov. Mečiar bol veľmi sebavedomý, silný, a mal jasnú víziu. A podporu v zahraničí. A rešpekt. Pri súdení politikov na dobrých a na zlých, pre mňa osobne je dosť dôležitý faktor (ak nie ten najdôležitejší), ako sa politici správajú k štátnemu majetku. Typická úloha pravičiarov je všetko rozpredať, ako to v súčasnosti už začal robiť Herr Sulík. Najlepšie na západ.

  Je taký dobrý vtip: Mečiar, Dzurinda, a Fico sú na záchode, a Dzurinda sa pýta: „Pán Mečiar, pán Mečiar, čo sa schovávate? Vy sa nás bojíte?“ a Mečiar na to: „Nie, chlapci, ale o vás je známe, že ak vidíte niečo väčšie, Fico to chce znárodniť a Dzurinda predať na západ.“

  Až sa nakoniec môže stať, že nám, Slovensku, neostane nič. Niečo vlastniť a kontrolovať to dlhé roky, najlepšie večne, je predsa lepšie, ako si za to nechať vyplatiť peňažný ekvivalent, ktorý sa aj tak raz utratí. A ktovie, či efektívne.

  Ale tento blog nemá byť o politike, ide len o to, že ľudia nemajú radi Ráža aj preto, lebo podporoval Mečiara, že je komunista, že má radšej Rusko než Ameriku. Týmto malým ekonomicko-politickým rozborom som len chcel povedať, že Joža chápem a nevyčítam mu to.

  Ja tiež Mečiara nepodporujem, ale som si vedomý (racionálne, nie politicky prifarbene) toho, čo spravil pre Slovensko, a že to bol veľmi schopný premiér, uznávaný zahraničnými politikmi aj celebritami (napr. Gerard Depardieu).

  Čo sa týka jeho sentimentu za časami minulými, je to absolútne pochopiteľné. Aj naša generácia bude mať o 30-40 rokov nostalgiu za týmito časami. Hlavne tí, ktorí sa majú dobre. A Elán sa za socíku mal dobre. Mali výhody, ktoré nemali iní. Cestovali po zahraničí a žili život, akí viac-menej chceli. Ale nie preto, žeby boli synáčikovia papalášov a zbohatlíkov, či straníkov. To nie. Oni sa vypracovali. Vypracovali sa z nuly, z absolútneho dna, z ničoho. Preto tie privilégiá, ktoré v tej dobe mali oproti bežným občanom, sú podľa mňa absolútne zaslúžené, aj keď to veľa ľudí naštve. Oni sa na svojom úspechu nadreli. Sami, bez pomoci. Len oni, elán, inteligencia a chuť a dravosť niečo dokázať a presadiť sa.

  Jožovi chutí a už dlhodobo pije (viac-menej denne) írsku whiskey Jameson. Hovorí, že mu to robí dobre a že ju pije preto, lebo mu chutí, a keby mu nerobila dobre, tak by ju nepil. Nie je na alkohole závislý, ani ho nepropaguje. Ani KB nechce a nemá za úlohu propagovať alkohol, ale znova -> žijeme v demokratickej krajine, v slobode slova, takže si myslím, že napísať, že aj mne osobne tento druh alkoholu chutí, nie je žiaden hriech. Samozrejme ju nepijem každý deň, ale z času na čas dobre padne a určite nie som žiadny abstinent. Proste, alkohol je len pre tých, ktorí vedia piť. A tí ho pijú pre chuť, a nie preto, aby sa opili. Čo aj Jožo otvorene hovorí, že neznáša opitých ľudí. Ja tiež. Ale to mi nebráni v tom, aby som si z času na čas nevychutnal nápoj džentlmenov.

  Tieto filozofie o alkohole pochopia len tí, ktorí sa vedia dívať na isté veci s nadhľadom, takým tretím okom. Prohibične odsúdiť alkohol, že: „Alkohol je zlý, nepite ho!“ je veľmi jednoduché pre jednoduchých ľudí. Nič v zlom, ale alkohol je tak starý ako ľudstvo samo, v antike a v stredoveku sa víno a pivo pili omnoho viac ako voda. A nikto to neriešil nejakými zákazmi alebo napomínaním, že alkohol je zlý. Takže ešte raz, pre tých, čo vedia, tí vedia, a tí, čo nevedia, tí nech radšej fakt nepijú.

  Takže na záver, Jožov životný štýl a filozofia mi neprekáža absolútne v ničom, je mi sympatický ako človek, a aj keď mám niektoré názory iné ako on, absolútne mi to nebráni v tom, aby som ho ďalej počúval a uznával ako veľkú česko-slovenskú legendu.

  Elánovské piesne určite nemusím dávať do pozornosti, ale možno zopár menej známych kúskov, ktoré nie sú len výslovne Jožova alebo Elánovská tvorba:

  Odpusť mi láska (síce s Elánom, ale napísal to pre svoju ženu)

Afrika moja láska (spolu s B. Haščákovou k filmu Fontána pre Zuzanu 3)

Nebudem iný

Nebo zastav dážď (spolu s Metalindou)

Neodchádzaj (s Lenka Hrůzová)

 

a staré, politické klasiky:

 

Hey, hey, zlato

Opičák

Dresy

Neobzerajte sa, pani Lóthová

  V ďalšej časti mám nachystanú Sinead O´Connor, Johna Lennona a jednu mladú, talentovanú, americkú speváčku zo súčasnosti 🙂

 

Zdroje obrázkov:

https://www.irishcentral.com/culture/entertainment/freddie-mercury-irish-partner-jim-hutton

https://www.cas.sk/clanok/338943/jozo-raz-sa-za-svoje-nazory-nehanbi-poviem-vam-kto-je-najsilnejsi-narod-na-svete/

 

Zdroj titulného obrázku: https://www.imdb.com/title/tt6730284/mediaviewer/rm820200448

 

 

 

About Author

0 Comment

Leave a comment