Odkiaľ si brať vzory a ideály

  Steny detstkých izieb posiate plagátmi obľúbených spevákov a hercov… Asi to pozná každý tínedžer. Aj ja som bol taký, tiež som chcel mať svoju detskú izbu otapetovanú plagátmi z časopisov. Neskôr som si uvedomil, že by to len zbytočne špatilo inak peknú izbu. A takisto som si uvedomil, že hercov a spevákov, ktorých som uznával, som neuznával ani tak pre ich názory alebo životné postoje, ale jednoducho preto, že mi boli sympatickí, alebo som chcel byť ako oni, nejako sa im priblížiť.

  Ľuďom sa totiž páčia len 2 typy ľudí – tí, ktorí sú nám podobní a tí, akými by sme chceli byť my sami.

  Odkiaľ si teda brať svoje vzory a ideály? 22. 04. 2020 bola na Kulturblogu odvysielaná špeciálna relácia, v ktorej sa hovorilo o Iliade, o starogréckom epose od Homéra. Kiežby takých relácií bolo čo najviac. Páčili sa mi tie vypichnuté citácie a ich porovnanie so súčasným stavom na Slovensku. Áno, mladí ľudia zabúdajú na pravé hodnoty a namiesto toho, aby trénovali nejaký šport alebo sa vzdelávali, radšej si budú pózovať na instagrame alebo sa každý víkend opíjať po baroch. Antická literatúra? Štúdium jazykov? Kultúra? Hra na hudobný nástroj? Cvičenie? Šport? Príroda? Kostol? Čo to je…? Pre mnohých mladých ľudí absolútne neznáme pojmy.

  Aj mne sa veľmi páčia antické a starorímske dejiny, Trójska vojna a ich hrdinovia, či dobýjanie Perzie Alexandrom Veľkým. V týchto dejinách možno nájsť mnoho inšpiratívnych príbehov, vziať si z nich ponaučenie, začať sa venovať kalikagatii , či si len štúdiom dejín rozšíriť obzor (samozrejme nenaletieť hlúpym hollywoodskym filmom; ktoré sú síce fajn, ale iba do pohody, určite nie ako zdroj pre štúdium histórie).

  Ako mladí kresťania by sme si mohli brať vzory a ideály z Biblie a určite aj z dvojtisícročnej kresťanskej histórie. Ja v krátkosti spomeniem len 6 velikánov (odhliadnuc od Ježiša Krista), ktorí rozhodne stoja za zmienku, a začnem chronologicky, hneď od Noema.

Noe (hebr. Noach)

  Postava z biblickej knihy Genezis. Syn Lamecha a vnuk Matuzalema. Boh si ho vybral, aby zostrojil archu, a zachránil tak ľudský rod (svoju rodinu) a živočíšne druhy na Zemi. Mal troch synov: Sema, Cháma a Jafeta.
Noe je naozajstným hrdinom knihy Genezis. Je považovaný za spravodlivého a akýmsi vzorom bedlivosti, lebo žil v očakávaní Božieho súdu. Považuje sa za prvého človeka, ktorý začal pestovať vinič.

  Celý príbeh o Noemovi možno nájsť v Biblii v knihe Genezis, kap. 6 až 9.

  Mňa príbeh o Noemovi upokojuje v tom zmysle, že sa nebojím toho, žeby našu Zem postihla nejaká skaza, ktorá by nás zahubila, ako napr. pád meteoritu, tretia svetová vojna alebo pandémia. Nemusíme sa báť, že nastane nejaká potopa, ktorá by spustošila svet, lebo Boh už vtedy uzavrel s ľudstvom zmluvu, že už nikdy nenastane žiadna potopa, ktorá by zničila všetko živé.

Potom Boh povedal Noemovi i jeho synom, čo boli s ním:
„Ja uzavriem zmluvu s vami a s vaším potomstvom, čo bude po vás,
aj s každou živou bytosťou, čo je s vami: s vtáctvom, s dobytkom a so všetkou zverou, ktorá s vami vyšla z korába, so všetkým, i zvieratami, čo sú na zemi.
Áno, uzavriem s vami zmluvu, že už nikdy nezahynie všetko živé vo vodách potopy a že už nikdy nebude potopa, ktorá by spustošila zem.“
A Boh hovoril ďalej: „Toto bude znakom zmluvy, ktorú uzavieram na večné pokolenia medzi mnou a vami a všetkými živými bytosťami, čo sú s vami:
Svoj oblúk umiestňujem v oblakoch, aby bol znakom zmluvy medzi mnou a zemou.
Keď zastriem zem oblakmi a keď sa v oblakoch zjaví moja dúha,
vtedy si spomeniem na svoju zmluvu, ktorá je medzi mnou a medzi vami i každou živou bytosťou. Už nikdy nebude vôd potopy, ktorá by zahubila všetky živé tvory.
V oblakoch bude oblúk, uvidím ho a spomeniem si na večnú zmluvu, uzavretú medzi Bohom a každou živou dušou všetkých živých tvorov, čo sú na zemi.“
A Boh povedal Noemovi: „Toto je znak zmluvy, ktorú som uzavrel medzi sebou a medzi všetkými živými tvormi na zemi.“

  To sú verše 8 až 17 z kapitoly 9 knihy Genezis. Okrem iného sa tam spomína aj to, že Boh určil dúhu za znak svojej zmluvy, ktorú uzavrel s ľudstvom. Dúha je znakom Božej zmluvy s ľudstvom o tom, že Boh už nikdy neprivedie na svet potopu (v širšom kontexte to možno interpretovať ako akékoľvek nešťastie), ktorá by zahubila všetko živé.

A súčasní neo-marxisti (lebo to nie sú liberáli, ani zďaleka) si z tej dúhy spravili… no veď viete čo. Ale poďme ďalej…

Zdroje: https://sk.wikipedia.org/wiki/Noe
Sväté Písmo

Abrahám (hebr. Avram – „Vznešený otec“)

  Je to prvý biblický patriarcha a praotec izraelského národa. Je to azda jedna z najvýznamnejších postáv z biblických dejín a všetky tri hlavné svetové náboženstvá, t. j. judaizmus, kresťanstvo aj islam sa k nemu hlásia, a Židia a Arabi sa považujú za jeho potomkov. Narodil sa približne 2000 rokov pred n. l., a jeho miesto narodenia sa v Biblii presne nespomína. Prostredníctvom Šema je Noemovým potomkom. Mal celkovo 3 ženy, Sáru, Hagar a Keturu, aj keď najznámejšia z nich je Sára. Keď mal 75 rokov, Boh ho vyzval, aby opustil svojho otca a odišiel do krajiny Kanaán (územie dnešnej Palestíny), ktorú sa rozhodol dať jeho potomkom. Abrahám mal celkovo 8 detí.

  Nechcem opisovať celý Abrahámov životopis, najhlavnejšie sú 2 skutočnosti. Jeho manželstvo so Sárou bolo dlho bezdetné, a tak ho Sára vyzvala, aby splodil potomka so slúžkou Hagar. A tak vo svojich 86 rokoch Abrahám splodil svojho prvého syna, Izmaela. Keď mal 99 rokov, Boh sa zaviazal rozšíriť jeho potomstvo, ktoré ale vzíde zo Sáry. Abrahám tomu pochopiteľne najprv nechcel veriť, ale nakoniec sa Bohu poddal a so Sárou splodil syna Izáka. Sára mala 90 rokov. Abrahám Bohu tak veľmi dôveroval, že keď mal 137 rokov a Boh mu nariadil, aby priniesol Izáka ako obeť, Abrahám vôbec neprotestoval a bol ochotný vykonať Božiu vôľu. To bola pravá skúška viery. Boh ho však na poslednú chvíľu zadržal a za jeho oddanosť ho odmenil požehnaním jeho potomstva.
Pri Abrahámovi mi imponuje práve tá jeho poslušnosť voči Bohu, nielen čo sa týka obetovania Izáka, ale aj Exodusu do Kanaánu, kam odišiel so svojím synovcom Lótom, od ktorého sa neskôr oddelil a usídlil sa v Hebrone. Neskôr však odvážne išiel Lótovi na pomoc, keď sa dozvedel, že ho zajali nepriateľské vojská a vyslobodil ho. Boh neskôr Sodomu a Gomoru (kde bol usídlený Lot) zničil pre hriechy jej obyvateľov. Prežil iba Lót a jeho dve dcéry.

Zdroj: https://cs.wikipedia.org/wiki/Abrahám
https://sk.wikipedia.org/wiki/Abrahám_(biblická_postava)
Sväté Písmo

Mojžiš (hebr. Mošé)

  Na Mojžišovi ma najviac inšpiruje to, že aj po 40 rokoch sa vrátil späť do Egypta, aby vyslobodil svoj ľud z otroctva. Nebolo mu dobre v Midiáne (dnes časť Saudskej Arábie pri Červenom mori) pri svojej žene Cippore a pri dvoch synoch, Geršomovi a Eliezerovi? Určite mu tam bolo dobre, podľa Biblie tam prežil ďalších 40 rokov po vyhnanstve (alebo úteku) z Egypta. Škoda, že sa presne nevie, za vlády akého faraóna to bolo, ale možno predpokladať, že sa jednalo o Ahmose prvého, aj keď v populárnej kultúre je ako kráľ Exodu zosobňovaný Ramses II., aj keď neexistuje žiadny archeologický ani dokumentárny dôkaz, ktorý by naznačoval, že práve Ramses II. naháňal utekajúcich hebrejcov.

  Keď faraón najprv odmietol prepustiť Izraelitov, Egypt zasiahlo desať morových rán. Napokon ich prepustil, ale rozhodol sa ich ďalej prenasledovať a buď pochytať alebo pozabíjať. Mojžišovi sa však úspešne podarilo Izraelitov suchou nohou previesť cez Červené more a doviesť ich do zasnúbenej zeme, do Kanaánu. Napokon na vrchu Sinaj prijal od Boha 2 kamenné tabuľky, známe ako 10 božích prikázaní. Čiže, posledných 40 rokov putoval Mojžiš s Izraelitmi po púšti, až napokon zomrel na vrchu Nebó. Pred vstupom do zasľúbenej zeme určil za svojho nástupcu Jozueho. Či medzitým ešte navštívil Midián a stretol sa so svojou ženou Cipporou, to sa nedá s určitosťou povedať.
Mojžiš oslobodil ľudí, ktorí vyše 400 rokov pracovali na faraónových stavbách ako otroci. To je ten kontrast u Egypťanov, že otrokov považovali za niečo menej ako ľudí, aj keď im dávali jesť a mali kde spať, nemali žiadne ľudské práva, ani vo vtedajšom zmysle slova. Naopak, faraón v Egypte bol považovaný priamo za Boha, za stelesneného Boha, nie za jeho syna, synovca, alebo poloboha, ako v antickej mytológii.

Čiže, ja chápem Mojžiša ako hrdinu, ktorý oslobodil tisíce ľudí spod útlaku a vykorisťovania. A tak nejako si to dávam do kontrastu aj so súčasnou dobou. Mnoho ľudí, aj kresťanov, musí pracovať vo fabrikách, častokrát za mizerné peniaze a v strašných pracovných podmienkach. Nemyslím tým len Slovensko, my sme na tom ešte veľmi dobre. Ale čo taká Južná Amerika, Balkán, Afrika, Čína, Severná Kórea… Tých miest na svete, kde sme my, kresťania ale aj ateisti, aj ľudia inej viery, vykorisťovaní týmto moderným kapitalizmom, tých je mnoho. Niekedy mi to pripadá, akoby sme tiež len čakali na nejakého Mojžiša, ktorý nás vyvedie z otroctva kapitalizmu. Len tak mimochodom – ak ste sa niekedy pýtali samých seba takú záludnú otázku, že prečo musia vlastne ľudia pracovať, tak tu je odpoveď:

  Tu povedal Pán, Boh, hadovi: „Preto, že si to urobil, prekliaty budeš medzi všetkým dobytkom a medzi všetkou poľnou zverou! Na bruchu sa budeš plaziť a prach zeme hltať po celý svoj život!
Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“
Žene povedal: „Veľmi rozmnožím tvoje trápenia a ťarchavosť; v bolesti budeš rodiť deti, a hoci budeš po mužovi túžiť, on bude vládnuť nad tebou.“
A Adamovi povedal: „Preto, že si počúval hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, o ktorom som ti prikázal: „Nesmieš z neho jesť!“, nech je prekliata zem pre teba; s námahou sa z nej budeš živiť po všetky dni svojho života.
Tŕnie a bodľačie ti bude rodiť a ty budeš jesť poľné byliny
V pote svojej tváre budeš jesť svoj chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, z ktorej si bol vzatý, lebo prach si a na prach sa obrátiš!“

Genezis, kapitola 3 verše 14 až 19.

  Je to nič iné len trest za prvotný hriech. Za to, že Eva neposlúchla Boha. Aj preto je prvé prikázanie to najvážnejšie a najzásadovejšie.
A tak isto je to taký symbolický odkaz pre všetky feministky. *Muž vládne nad ženou a nie naopak.

*(čo do práv a povinností v súčasnej dobe – všetci ľudia sú si rovní aj muži aj ženy – to nespochybňujem; chcem tým len povedať, že muž vládne nad ženou tým, že je fyzicky silnejší a sú to jeho gény, ktoré rozhodujú o tom, či sa narodí chlapec alebo dievča – to len vysvetlenie pre našich zblúdilých neo-marxistov a feministky).

Tých falošných Mojžišov (napr. Tony Robbins a iní motivační spíkri) je v poslednej dobe na svete ako húb po daždi. Sú to falošní proroci, ktorí z vás vycicajú všetku nádej a peniaze. Je pekné ich počúvať, ale oni veľmi dobre vedia, že 90 % z vás svoj život nikdy nezmení. Svoj život zmeníte len vtedy, ak sa prestanete pozerať dole na svoje reťaze, ktorými ste pripútaní (väčšinou sa to dá zhrnúť do jedného moderného slova, a tým je: DLH) a začnete sa pozerať hore, do neba. Je mi jasné, že nie všetci ľudia jedného dňa opustia svoje, často fyzicky náročné zamestnania, a začnú zo dňa na deň podnikať. To by bol naozaj zázrak. Akákoľvek spoločnosť bude vždy potrebovať ľudskú pracovnú silu. A keď ju jedného dňa nenájde, je dosť možné, že sa vráti späť k feudalizmu. To je len moja úvaha, samozrejme.

  Na záver odporúčam knihu Exodus, kapitolu 3 a 4.

Zdroje: https://en.wikipedia.org/wiki/Pharaohs_in_the_Bible#Pharaohs_in_the_Book_of_Exodus
https://sk.wikipedia.org/wiki/Mojžiš_(Biblia)
Sväté Písmo

Dávid (hebr. „milovaný)

Čím je Dávid výnimočný? Možno len tým, že mi je jeho osoba sympatická. Nie preto, že konal proti Bohu, keď cudzoložil*, ale preto, že si priznal chybu a oľutoval to. A napokon, bol to veľký kráľ a bojovník, básnik a hudobník. Narodil sa okolo roku 1040 pred. n. l.

V Biblii sa píše aj toto: „Boh zanevrel na kráľa Saula, kvôli jeho neposlušnosti a vyslal proroka Samuela k Izaimu, aby medzi jeho synmi našiel nového kráľa. Voľba padla na Dávida, Izaiho najmladšieho syna, ktorý pásol ovce svojho otca. Pretože sa Bohu zaľúbil, nariadil Samuelovi, aby Dávida pomazal ako ďalšieho kráľa Izraela.“
„Saul sa veľmi trápil. Jeho služobníci mu odporučili poslať pre Dávida, nadaného hráča na lýru. A tak Dávid vstúpil do Saulových služieb a kedykoľvek Saula posadlo trápenie zoslané od Boha, Dávid ho obveselil hrou na lýru.”

Známy je príbeh Dávidovej odvahy, keď sa nikto z Izrealitov neodvážil postaviť Filištínskemu hrdinovi Goliášovi. Dávid to spravil. Strelil kameňom z praku Goliáša do čela a potom mu jeho vlastným mečom odsekol hlavu. Tým zaistil Izraelitom víťazstvo.

*(Dávid zviedol Betsabe, dcéru Eliama a manželku Hetejca Uriáša. Dal Uriáša zabiť, no Nátan ho usvedčil. Dieťa narodené zo smilstva síce zomrelo, no neskôr, keď si Dávid vzal Betsabe za ženu, tá mu porodila syna Šalamúna, ktorý vládol po ňom)

  Kráľ Saul z vďačnosti menoval Dávida veliteľom svojej armády a dal mu za ženu svoju mladšiu dcéru Míchal. Dávid zvíťazil v mnohých vojnách a jeho popularita medzi ľuďmi narástla do tej miery, že Saul začal žiarliť a pokúšal sa ho zabiť. Saulov syn Jonatán ho na kráľovu nevraživosť upozornil, a tak Dávid uteká do divočiny.
Saul i jeho traja synovia Jonatán, Abinadáb a Malkišua padli v boji s Filištíncami. Po tejto udalosti sa v Hebrone zišli starší Izraela, aby Dávida s konečnou platnosťou vo veku 30 rokov potvrdili na tróne.
Dávid kraľoval vyše 40 rokov, z toho 7 rokov a 6 mesiacov v Hebrone a 33 rokov v Jeruzaleme. Mal 8 manželiek a viac než 18 detí, tiež mal 80 konkubín, dožil sa 70 rokov a bol pochovaný v Jeruzaleme.

Odporúčam Druhú knihu Samuelovu, zvlášť kapitolu 11.

Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Dávid_(biblická_postava)
https://sk.wikipedia.org/wiki/Batšeba
Sväté Písmo

  Z kresťanských dejín by som ešte rád spomenul Konštantína Veľkého (4 stor. n. l.), ktorý mal vraj sen, že pod znamením kríža zvíťazí a nakoniec sa tak aj stalo. Zaviedol v Rímskej ríši jediné platné náboženstvo, a to kresťanstvo, ktoré bolo na vzostupe. Ale určite nie z lásky k Bohu, ale čisto z politických dôvodov – jednoducho nechcel, aby sa mu rozpadla ríša. A sám sa nechal pokrstiť až na smrteľnej posteli. Napriek tomu si myslím, že to bol veľmi schopný vládca.
A na úplný záver Vladimir I. Veľký, knieža Kyjevskej Rusi (10. stor. n. l.). Je to jeden z prvých vládcov Ruska, ktorí prijali kresťanstvo. Do pozornosti by som dal ruský film Viking z r. 2016 s úžasným ruským hercom Danilom Kozlovskym, ktorý veľmi hodnoverne opisuje reálie tej doby, narozdiel od Hollywoodu.

link na trailer: https://www.youtube.com/watch?v=XsYsfi5_kpY

  Biblické príbehy môžu byť v istom zmysle len metafory a v istom zmysle skutočne prerozprávané fakty. Základ je, aby sme ako mladí kresťania verili tomu, čo je za tým. Aby sme verili hodnotám (a Bohu), na ktorých sú tieto príbehy vystavané, či už sú to len metaforické opisy alebo reálne fakty.
Nevyberajme si len čerešničky a neverme len tomu, čo sa nám páči a pozdáva. Buď niečo prijmeme ako celok alebo to ako celok odmietneme. Ak veríš v svetlo, musíš veriť aj v tmu. Ak veríš v nebo, musíš veriť aj v peklo. Ak veríš v Boha, musíš veriť aj v diabla. Nemôžeš si povedať, že niektoré biblické udalosti sa dajú vysvetliť aj vedecky, ako napríklad otvorenie Červeného mora a desať morových rán Egypta, a iné, ako napríklad Ježišove zázraky už nie. Alebo to, že sa narodil z Panny. Hej, vstať z mŕtvych mohol, však sa nenašiel jeho hrob, ale narodiť sa z Panny…? Veľa ľudí takto zmýšľa a ja si myslím, že je to nanajvýš mätúce. Buď verím všetkému, ako to je, alebo radšej nebudem veriť ničomu.

About Author

0 Comment

Leave a comment