Nestálosť demokratického politika. Keď je Izrael viac ako národ

Konečne som si našiel čas na ďalší blog. Avšak dnes nebude o holokauste – i keď pár článkov mám už prichystaných – ale o úzko nadväzujúcej téme: Demokratická politika v područí holokaustu a izraelskej lobby. Prečo táto téma? Pretože Židia, ako obete prenasledovania a vyhladzovania, si dovolili opäť spôsobom im vlastným, ukradnúť pôdu cudziemu štátu. Portál pravda.sk informoval o tom, že úbohí, dejinami skúšaní Židia, musia opäť ukradnúť niekomu kus pôdy:

Netanjahu ešte skôr vyhlásil, že nová „vláda jednoty“, by mala anektovať židovské osady v Predjordánsku. Informovala o tom agentúra AFP. „Nastal čas, zaviesť (v predjordánskych židovských osadách) izraelské zákony a napísať tak ďalšiu slávnu kapitolu dejín sionizmu,“ vyhlásil Netanjahu.

Plány nastupujúcej izraelskej vlády na anektovanie židovských osád v oblasti západného brehu Jordánu znepokojujú EÚ, podľa ktorej by takýto krok porušil medzinárodné právo a poškodil nádeje na dosiahnutie mieru s Palestínčanmi.

Krajiny EÚ sa však nezhodujú v tom, aké opatrenia by mala Únia prijať, ak by Izrael uskutočnil takýto krok, ktorý má podporu prezidenta USA Donalda Trumpa.[1]

Prečo sa EÚ nikdy nevie zhodnúť v tom, čo s Izraelom? Veď keď Rusko nechalo slobodne v referende rozhodnúť obyvateľov Krymu o pripojení k Rusku, EÚ hneď vedela, čo má robiť. A tu sa Izrael chystá odtrhnúť bez akéhokoľvek mandátu kus cudzej krajiny a EÚ nevie, čo robiť. Keby žil humanitárny prezident židovského pôvodu Václav Havel, možno by nechal Izrael humanitárne vybombardovať, ale skôr nie. Na Židov a ich dejiny sa totiž nesiaha. Prečo? Pretože EÚ je Izrael. Neveríte? Tak si pozrieme najprv kto bol predchodca EÚ. Predchodcom nebola Tretia ríša, ako sa mnohí mozgoví atléti z tzv. alternatívnej scény pokúšajú ľuďom vysvetliť, ale paneurópska únia založená rasovým miešancom Richardom Kalergim. Bol potomok rakúsko-uhorského diplomata Heinricha Kalergiho a Japonky Mitsuko Aoyama. Keď mal Richard jeden rok, presťahovali sa do českého mesta Renšpork (dnes Poběžovice).

Jeho život sprevádzal vplyv slobodomurárskych lóží a jeho členstvo v nich. V jednej z týchto lóží sa založilo toto paneurópske hnutie:

          „1922 sa konal vo Viedni 29. Kongres svetového mieru. Prof. Dr. Wladimir Misar, veľkosekretár veľkolóže Rakúska, zložil vo svojom uvítacom príhovore priznanie sa k mieru a k Európe, a prof. Dr. Friedrichovi Hertzovi. Člen viedenskej lóže «Budúcnosť», predložil svoje spísané úvahy «Hospodárstvo v strednej Európe a svetový mier». Na tomto kongrese sa zrodila myšlienka paneurópy.[…] Člen viedenskej lóže «Sokrates», slobodomurár Richard Coudenhove-Kalergi založil paneurópsku úniu. Ako symbol bol zvolený slnečný kríž: červený kríž na zlatom slnku.“[2]

Pôvodný symbol Paneurópskej únie

Okrem toho bol Kalergi extrémny „židomil“. Aj napriek nevôli svojej matky sa oženil s o 13 rokov staršou, židovskou herečkou Ida Roland (Ida Klausner). Paneurópske hnutie bolo obsadené v absolútnej väčšine v pomere k počtu obyvateľov Židmi. Figurovali tu mená ako Albert Einstein, Sigmud Freud, Franz Werfel, Bruno Kreisky či socialisti ako Aristide Briand a presadzovateľ odškodňovacích platieb Izraelu Konrad Adenauer. Všetko osoby, ktoré mali k slobodomurárom a Židom veľmi blízko. V roku 1925 napísal Kalergi dielo menom Praktischer Idealismus v nakladateľstve Paneuropa-Verlag, kde na strane 22-23 píše:

Hlavným nositeľom morálnej skazenosti ako i čistoty inteligencie šľachty: kapitalizmu, žurnalizmu a literarizmu sú Židia*. Prevaha ich ducha ich predurčuje ako hlavný faktor budúcej šľachty.„[3]

Ďalej na strane 49 píše:

„Človek ďalekej budúcnosti bude miešanec. Dnešné rasy a kasty padnú za obeť čoraz väčšiemu prekonávaniu priestoru, času a predsudkov. Euroázijsko-negroidná rasa budúcnosti, vonkajšie podobná staroegyptskej, nahradí rôznorodosť národov cez rôznorodosť osobností.“[4]

A práve týmto miešancom bude vládnuť tá vyššia kasta – Židia. To bola Kalergiho predstava o únii. Do akého obrazu sa pretavila do reality môžeme pozorovať na Nemecku. Rasový miešanci začínajú prevládať, domorodé obyvateľstvo miznúť. Len chýba ešte ten vplyv Židov. Alebo, žeby nie? Pozrime sa na vlajku EÚ. Ako vznikla a kto ju navrhol? Navrhol ju Žid Paul Lévi a nemecké noviny Die Weilt k tomu píšu:

          “Lévi následne vyhľadal grófa Benvenutiho, benátskeho kresťanského demokrata a vtedajšieho  generálneho sekretára Európskej rady a navrhol mu 12 zlatých hviezd na modrom podklade ako motív pre európsku zástavu[5]. Benvenuti bol nadšený, a o čosi neskôr bol návrh akceptovaný. A tak zdobí eurozástavu až dodnes vo všetkých štátoch Európskej únie zlatý hviezdny veniec Márie. Dvanástoro hviezd je odkaz na 12 kmeňov Izraela (Gen 37,9), a tak na vyvolený národ Boha. Veniec ako symbol úspechu a triumfu symbolizuje neporaziteľnosť ženy. V proroctve hovorí Ján len o nejakej “žene“. Ale nenazýva ju Mária“.[6]

Vlajka EÚ symbolizuje 12 kmeňov Izraela

Dnes sa už nikto netají tým, že EÚ je len nástupca slobodomurármi a Židmi založenou Paneurópskou úniou. Otvorene tak vidíme symboliku paneurópy na pôde EÚ.

Poslankyňa EÚ Anna Záborska, pred ktorou visí modernizovaná vlajka Paneurópskej únie

Asi málokto, ak vôbec niekto, si uvedomuje, že i holokaust a jeho príbeh, ktorý je uzákonenou pravdou, má vplyv na politiku EÚ. Fantastickým príkladom je Nemecko a jeho sionistický brloh, ktorý dnes nazývame Bundestag (Spolkový snem). Dnes si zoberiem do „merku“ stranu AfD, ktorú mnohí šialenci a mentálne slabší, považujú za nejakú skutočnú Alternatívu pre Nemecko. Áno, AfD má i svojich radikálnych zástupcov a odmietačov sionisticko-židovskej lobby v Nemecku, cez ktorú sa financuje vyzbrojovanie izraelskej armády, ale väčšia časť strany sa s úsmevom porazeného veselo plazí pred dávidovou hviezdou. Ale poďme na konkrétny príklad. Konkrétne poslanec Spolkového snemu Alexander Gauland za stranu AfD, ktorý je fantastickým príkladom nestálosti demokrata – kto platí, ten diktuje. Na pánovi Gaulandovi vidíme proces metamorfózy demokratického politika na pudlíka Izraela. Avšak nie je to len Gauland. Celý demokratický aparát je postihnutý vírusom „sluha Izraela“ a „holokaustovej lobby“. Ale poďme k veci.

Gauland sa po voľbách do Spolkového snemu 24. septembra 2017, snažil ostať neutrálny k teroristickému štátu Izrael. Keď sa izraelský novinár zo židovského denníka HaYom spýtal Gaulanda na tlačovej konferencii nasledovné:

          „[…] druhá otázka: spolková kancelárka viackrát vyhlásila, že existenčné právo a bezpečnosť Izraela patria k nemeckej bezpečnosti. Súhlasíte?“

Gauland:

          „[…] Na druhú otázku je pre mňa zložité odpovedať.[…] Keď hovoríte, že existenčné právo Izraela patrí k nemeckej bezpečnosti, musíte byť pripravený nasadiť nemeckých vojakov na obranu židovského štátu. Keď sa toto spýtate našich politikov, nedostanete na to žiadnu jasnú odpoveď. Preto s tým mám istý problém. Áno, pravdaže je existenčné právo Izraela pre nás veľmi dôležitý bod a pravdaže stojíme na strane Izraela, to máte úplnú pravdu. Len povýšiť to na nemeckú bezpečnosť, viete, to znie príliš jednoducho[…] ak má niečo patriť k štátnej bezpečnosti, musí to byť niečo, za čo sme ochotní nasadiť naše životy za štát Izrael a to ja necítim a preto som opatrný pri tejto formulácii.“[7]

Avšak o 7 mesiacov neskôr Guland použil úplne inú rétoriku. K 70. výročiu vzniku Izraela, na 29. zasadnutí Bundestagu 26. apríla 2018 predniesol plamennú reč:

„Pán prezident, dámy a páni!

Je to jedinečný proces, že zrodenie cudzieho štátu sa pripomína debatou v tomto vznešenom dome, a áno, aj sa oslavuje. Už táto skutočnosť sama dokazuje jednoduché i zložité vzťahy medzi našimi dvoma štátmi, ako i národmi. Pri kolíske Izraela stáli nemecko-rakúsky Žid Theodor Herzl a britský premiér James Balfour. Tento štát vznikol z jedinečného civilizačného zlomu, ktorý ostane navždy spojený s nemeckým menom Šoa. A práve preto, že sme týmto hrozným spôsobom spojení s existenčným právom Izraela, bolo a je správne, existenciu Izraela vyhlásiť za časť nášho štátneho sebaurčenia.

(Potlesk u AfD)

To bolo a je morálne správne, obsahuje ale z vychádzajúcej vedomosti povinnosť – už som to na tomto mieste raz zdôrazňoval. V prípade existenčného ohrozenia Izraela budeme bojovať na jeho strane a zomierať. Nie som si istý, či všade v Nemecku je známy a zrozumiteľný rozsah tejto povinnosti, ale už len kvôli tomu, by to boli viac ako prázdne slová a rituálna symbolika. Nemecko je po dvoch svetových vojnách postheroická, v zaistených hraniciach, bezpečne žijúca krajina. Izrael však musí každý deň nanovo o svoju existenciu a uznanie v nepriateľskom okolí zápasiť. Túto skutočnosť bude musieť pri riešení dvojštátu (Izrael-Palestína) niesť. Preto, dámy a páni, musí kritika na prostriedkoch tohto zápasu, brať ohľad na našu historickú zodpovednosť za štát Izrael. Táto krajina nie je preto pre nás štát ako iné, ktorých vedenie a metódy môžeme podľa ľubovôle kritizovať. Je to krajina, v ktorej našli útočisko tí ľudia, ktorí v krátkom období Nemeckom ovládanej Európy, nemali žiadne právo na život. Izrael, dámy a páni, nielen nemecká zahraničná politika, je to tiež skutočná morálna zodpovednosť.

(Potlesk u AfD)

A preto je našou povinnosťou pozorne sledovať, keď sa kritika na tomto štáte zakladá na historických reflexoch nenávisti k Židom. Izrael je, žiaľ, stále – ako kolegyňa Nahles na to poukázala – jediná demokracia na Blízkom východe. I cez všetky nevýhody – arabskí Izraelčania tvoria štvrtinu populácie Izraela – by nemohol žiadny Žid v pásme Gazy prežiť nechránený. To znamená pre nás, dámy a páni, že existencia Izraela pre nás začína pri Brandenburskej bráne. (Potlesk u AfD) Kto spáli Dávidovu hviezdu a útočí na nositeľov jarmuliek, zneužil právo hosťa v tejto krajine a tým ju zavrhol.

(Potlesk u AfD – Dr. Alice Weidlová [AfD]: Veľmi správne!)

Antisemitizmus nesmie byť kameňom úrazu falošnej utečeneckej a prisťahovaleckej politiky.

(Potlesk u AfD)

Keby v tomto dome panovala v tejto otázke jednota, bolo by to veľké víťazstvo tejto debaty. [8]

Pán Gauland nemá problém poslať nemeckých mužov zomrieť za Izrael, čo ešte po voľbách odmietal. Celý demokratický aparát stojí a padá na vplyve sionistickej, holokaustovej a židovskej (izraelskej) lobby. A tak sa Nemecko mení na nový Izrael a rasový kotol, ktorý, ako písal Kalergi, budú ovládať tí privilegovaní – Židia. A teda môžeme povedať, že Kalergi bol buď blázon alebo vizionár a celá politika EÚ je vopred naplánovaná. Možno i preto dal Hitler celú Paneurópsku úniu rozpustiť a ich členov prenasledovať. Preto títo prominentní členovia skončili všetci v exile v zahraničí. Nemecko je len okno, cez ktoré môžeme vidieť i my budúcnosť Slovenska. Sionizmus a jeho vplyv je nebezpečím pre mier na celom svete. Majte to na pamäti, keď budete vhadzovať v budúcnosti hlasovacie lístky do volebnej urny.

Nemecko dnešných dní

 

[1] https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/551747-netanjahu-nova-vlada-by-mala-anektovat-zidovske-osady-v-predjordansku/
[2] Jahrbuch der Forschungsloge Quatuor Coronati, číslo. 32, Bayreuth 1995, str. 7.
*Nasledujúce sa vzťahuje v prvej línii na strednú a východnú Európu (prevzaté z poznámky pod čiarou).
[3] Richard Nicolaus Coudenhove-Kalergi, Praktischer Idealismus, Paneuropa-Verlag, Viedeň-Lipsko 1925, str. 22-23.
[4] Richard Nicolaus Coudenhove-Kalergi, Praktischer Idealismus, Paneuropa-Verlag, Viedeň-Lipsko 1925, str. 49.
[5] Paul Lévi tak urobil v roku 1955, oficiálny rok vzniku európskej zástavy, ktorá však vznikla ako symbol rady Európy.
[6] https://www.welt.de/print-welt/article625491/Der-Sternenkranz-ist-die-Folge-eines-Geluebdes.html
[7] https://www.youtube.com/watch?v=xIvHQOumPH8
[8] http://dipbt.bundestag.de/doc/btp/19/19029.pdf  (str.  2623)

 

About Author

0 Comment

Leave a comment