Mám slobodu hovoriť a písať čo chcem?

Nedávne udalosti ma prinútili zamyslieť sa nad súčasným stavom slobody slova na Slovensku. Asi sa pýtate, prečo sa potrebujem nad takým niečím zamýšľať. Veď každý môže písať a hovoriť čo chce, nie?

Ešte predtým, ako si zhodnotíme samotný stav slobody slova, bolo by vhodné povedať si, čo nám o nej hovorí Ústava SR alebo aj Európsky dohovor o ľudských právach.

Sloboda slova je právo slobodne prejaviť vlastný názor, rovnako ako aj počúvať/sledovať názory ostatných. Je to jedna z najzákladnejších občianskych slobôd, ktorá nám je garantovaná práve vyššie spomínanými dokumentmi.  V článku 26 v časti 2. Ústavy SR sa píše: „Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.“ Podobným spôsobom je napísaný aj článok 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach.

Obvinený NAKA za tričká s Jozefom Tisom

Je teda dodržiavaná Ústava a môže si každý vyjadriť svoj názor? V poslednej dobe zaznamenávam akúsi snahu o cenzurovanie osôb a organizácií, zdieľajúcich  konzervatívne a národné hodnoty. Napríklad len pred pár dňami bol bez akéhokoľvek dôvodu zmazaný YouTube kanál ĽSNS aj so všetkými videami. Aj YouTube kanál Kulturblogu dostal prednedávnom dvojtýždňový ban na streamovanie. A nie je to prvýkrát čo sú vystavení takejto cenzúre. Aj ich facebooková stránka bola minimálne jedenkrát zmazaná. Keď už sme pri tom facebooku, pamätáte si, ako v lete facebook zmazal účet Mariána Kotlebu len deň potom, ako si ho založil? Účet, na ktorom okrem pár osobných fotiek nebolo nič.  Takže mám to chápať tak, že Marián Kotleba nemá právo založiť si účet na facebooku? A z akého dôvodu?  Potom, ako viacerí začali poukazovať na túto skutočnosť, facebook účet opäť obnovil, ale prečo vôbec bol zmazaný? Pozrime sa na ďalšiu situáciu. NAKA obvinila Jána Pastuzseka z rozširovania extrémistického materiálu za to, že Kulturblog istý čas ponúkal tričká s podobizňou prvého slovenského prezidenta  Jozefa Tisu. Za týmto taktiež nevidím nič iné ako  účelový útok na Kulturblog a ich prácu. A podobných prípadov je ešte mnoho. Koniec koncov, nedeje sa to len u nás, ale aj v zahraničí.

„Odvážny bojovník proti extrémizmu“ Ján Levoslav Benčík

Kebyže sa takéto niečo stane raz, možno by sa to dalo nejakým spôsobom vysvetliť, avšak stalo sa to už viackrát a stále to pokračuje. Tým pádom to nemôžem považovať za nič iné ako za snahu umlčať druhú stranu konzervatívne a pronárodne zmýšľajúcich ľudí. Môžem si teda povedať čo chcem? Pokiaľ mám málo sledovateľov, malý dosah, nikto o mne nevie a nikoho nezaujímam, tak áno. Ale akonáhle by som sa stal známejším a stále by som zdieľal národné myšlienky, začali by sa o mňa zaujímať istí ľudia (že pán Benčík) pravdepodobne aj ja by som bol vystavený podobným útokom.

Každý z nás môže mať vlastný názor, či už na ĽSNS, Kulturblog, Jozefa Tisu alebo čokoľvek iné.  A každý má právo tieto svoje názory zdielať. Je už na nás, čo si budeme o týchto názoroch myslieť. Pokiaľ niekto nevyzýva ľudí k násiliu a ničeniu majetku,  nie je dôvod mazať a cenzurovať jeho obsah.

Ideopolícia?

About Author

1 Comment

Leave a comment