Keď niekto nedokáže stráviť fakty. Alebo: Z čoho vlastne žije demokracia?

Včerajší blog (písaný a čerpaný výlučne zo západných a demokratických zdrojov a znaleckého posudku SAV) vyvolal u tzv. demokratov (rozumej skupina zastupujúca záujmy finančníkov a sionistov) rozhorčenie. Začali sa sypať, z kontextu a z faktov vytrhnuté vety, bez širšieho zmyslu, od ľudí, ktorí by si mali dať najprv dokopy svoj súkromný život (Hanzelová, odporúčam si to meno „vygoogliť“).

Vo svojich „vyplačkávajúcich“ vetách spomínajú moju pochybnosť o plynových komorách, ale opomínajú – v článku spomenuté – dohody Židov s Nemeckom, či bombardovanie táborov demokratickými silami alebo, ešte zaujímavejšie, výpoveď zástupcu Svetového židovského kongresu, ktorý Nemecku sľuboval cez mocenské štruktúry organizácie židovstva, spojenectvo s Anglickom. O tomto už tak usilovne nepíšu a verejnosti sa nepýtajú, či to je morálne stráviteľné. Židia ako tí, čo ťahali za nitky pri rôznych dohodách a dokonca i pri vydieraní Nemecka.

Je zaujímavé, že hovoriť o plynových komorách pochybovačne a zároveň nijako nespochybňovať obete v koncentračných táboroch, ktoré rozhodne boli, vyvolá vlnu hrôzy v týchto – inteligenciou opustených, ale zato záujmami rôznych skupín presiaknutých – kruhov. Demokratov skôr irituje, že tým sa stráca vinník a úmysel, z ktorého demokracia v podstate povstala. Neveríte? Tak si odcitujme slová nemeckých demokratických politikov. Avšak ešte pred tým, ako demokratov zoznámim s funkciou holokaustu v spoločnosti, chcem upozorniť na jeden fakt. Kulturblog je projekt, ktorý má zmysel. Nie so všetkým súhlasím, ale je fajn, že sa to otesalo do súčasnej podoby. Ale ak na nátlak mentálne nevyvinutých jedincov ustúpi, prehrali. Bláznom a dezinformátorom sa treba postaviť čelom. Potom sami vzdajú svoj dávno prehraný boj. To je moje posolstvo.

Je holokaust len hnojivo demokracie?

Zneužíva, alebo skôr, využíva sa téma holokaustu na živenie demokracie? Systému, ktorý obmedzuje práva občanov, zadlžuje národy, likviduje genetické dedičstvo domorodých národov a vykorisťuje krajiny tretieho sveta? Áno, deje sa to, zneužíva  a využíva sa. Najlepšie to dokumentujú prehlásenia demokratických politikov v Bundestagu (nemecký zákonodárny zbor). Jeden z nich  poslanec Dr. Hans de With, ktorý prehlásil Holokaust za základy demokracie povedal v pléne:

„Osvienčim je a ostáva výstrahou. Poviem to celkom jednoducho: kto národnosocialistickú masovú vraždu, teda holokaust, bagatelizuje alebo popiera, musí vedieť, že útočí na demokratické základy.“1

Pán With nie je jediný politik, ktorý sa takto vyjadruje o koreňoch demokracie. Ďalším je Joschka Fischer, bývalý minister vnútra a vicekancelár, ktorý sa vyjadril nasledovne:

„Všetky demokracie majú svoj pôvod, základný kameň. Pre Francúzsko je to 1789, pre Nemecko Osvienčim“2

Inými slovami, kto skúma holokaust a príde k iným názorom, ohrozuje existenciu demokracie (systému definovaného vyššie). Demokracia vyrástla po Norimberských procesoch, kde sa bežne k priznaniam používalo mučenie, ako najdemokratickejšia praktika vôbec. Väzni boli bití a k priznaniam donútení. Asi najlepším príkladom je Rudolf Höss, ktorý, ako sám napísal (v roku 1956 zverejnených záznamoch), že ani nevedel, čo podpisuje. Höss bol jeden z veliteľov koncentračného tábora Osvienčim od mája 1940 do decembra 1943 a vysoko vyznamenaným veteránom 1. svetovej vojny, kde už ako sedemnásťročný pôsobil ako poddôstojník. Dúfam, že pani Hanzelová zoznámi s týmito praktikami i verejnosť. Píšem to preto, aby ľudia mali prehľad, akým spôsobom sa prišlo k tzv. priznaniam zločinov a ktoré by žiadny normálne mysliaci človek nemal brať ako dôkaz. Ale poďme k jeho príbehu o priznaní. Hössa vypočúval židovský vyšetrovateľ Bernard Clarke. Zoznámme sa s jeho metódami, o ktorých bude určite pani Hanzelová informovať svojich čitateľov. Britský historik Rupert Butler vo svojej knihe v kapitole 19., kde citoval Clarkea píše:  „Vrazili sme mu do úst fakľu […] Údery a ten rev boli nekonečné.“ 3 Höss podpísal priznanie o zabití až 3 000 000 Židov v Osvienčime. Avšak dnes tam visí tabuľa s počtom 1 500 000. Čo by znamenalo, že buď Höss klamal alebo bol donútený k priznaniu:

     „V Osvienčime samotnom, podľa mojich odhadov prišlo o život 3 000 000 ľudí. Odhadom si myslím, že 2 500 000 bolo splynovaných“.4

 

Rudolf Höss po vypočúvaní a nasadení demokratických praktík. Ako by reagovali ľudskoprávni aktivisti, keby sa toto stalo v dnešnom Rusku alebo Číne?

Höss, ktorý bol veliteľom Osvienčimu do roku 1943 hovorí, že bolo splynovaných 2 500 000 ľudí počas jeho funkcie. čo je nanajvýš zaujímavé, pretože pri Norimberských procesoch bol pod označením 2171-PS predložený dokument, konkrétne príkaz pre všetky koncentračné tábory, aby sa znížila úmrtnosť a zlepšila starostlivosť o väzňov. Tento dokument bol zaslaný do všetkých táborov 28. decembra 1942!!! Teda v tejto dobe ešte nikto, podľa doložených dokumentov, nemohol byť „splynovaný“. A za rok do ukončenia jeho služby, je číslo 2 500 000 absolútne nereálne. Ale predstavme si znenie dotyčného dokumentu:

„Dodatok II.

Kópia listu z Hlavného úradu hospodárskej správy SS do všetkých koncentračných táborov.
Hlavný úrad hospodárskej správy SS
Koncentračný tábor pre servisnú skupinu D
D III/Az.: 14 h (KL) 12.42 Lg/Wy

Oranienburg
28. decembra 1942

Predmet: Lekárske aktivity v koncentračných táboroch
Referencia: bez referencie
Príloha: 1

TAJNÉ

Táborovým lekárom do koncentračných táborov Da., Sh., Bu., Neu., Au., Rav., Flo., Lu., Stu., Gr-Ro., Nied., Natz., Hinz., Mor., Herzog., Mau.,

Kópia pre veliteľov táborov.

V písomnej forme, za účelom informovania prikladám zoznam aktuálnych príchodov a odchodov vo všetkých koncentračných táboroch. Z neho vyplýva, že z 136 000 príchodov do koncentračných táborov asi 70 000 ľudí zomrelo. S tak vysokou mierou úmrtí počet väzňov nikdy nedosiahne čísla, ktoré nariadil Ríšsky vodca SS. Táboroví lekári musia použiť všetky prostriedky, ktoré majú k dispozícii, aby výrazne znížili mieru úmrtnosti v jednotlivých táboroch. Najlepší doktor v koncentračnom tábore nie je ten, kto svojou prísnosťou udržuje pracovnú výkonnosť, ale ten, pod ktorého dohľadom je na najvyššej možnej úrovni. Táboroví lekári musia častejšie ako doteraz dohliadať na stravovanie väzňov a so súhlasom správy predložiť veliteľom tábora návrhy na zlepšenie. Tieto návrhy musia byť predložené písomne a pravidelne preverované lekármi. Lekári v tábore musia okrem toho dbať aj na to, aby sa pracovné podmienky na rôznych pracoviskách čo najviac zlepšili. Preto bude potrebné, aby lekári v táboroch kontrolovali miesta výkonu práce a overovali pracovné podmienky väzňov.

 

Ríšsky vodca SS nariadil absolútne zníženie úmrtnosti. Z tohto dôvodu bolo nariadené vyššie uvedené a pravidelnú mesačnú správu o tejto záležitosti je nutné predkladať vedúcemu oddelenia D III. Prvá správa bude doručená 1. februára 1943.“

 

[Nečitateľný podpis]
Klueder [?]
Brigádny generál a Generálmajor SS 5

Fotokópia a znenie dokumentu z Norimberských procesov

Teraz má však pani Hanzelová problém. Pretože ak vyhlási dokument za falošný, musí pripustiť, že pred Norimbergom sa predkladali sfalšované dôkazy a musí prísť k revízii. Ak ho pokladá za pravý, musí uznať, že Höss si počet obetí vymyslel pod mučením, keďže žiadny človek si nevymyslí vraždu 2 500 000 ľudí, ibaže by ho okolnosti, alebo židovský vyšetrovateľ, donútili.

Záver
Demokracia je živená zločinom a sama zločin produkuje. Je podporovaná hlupákmi bez kritického myslenia a teda má skoro nekonečné zdroje pomocníkov. Ja som racionalista. Verím tomu, čo môžem chytiť a čo si môžem preveriť. Odhaľovať zločiny a pravdu je naša povinnosť, netreba sa pred tým skrývať a kapitulovať pred lžou. Nabudúce sa pozrieme na lži o holokauste publikované na Wikipédii, ak to pani Hanzelovú bude zaujímať. Lebo čím viac do mňa bijú, tým väčšiu motiváciu mám ich odhaľovať ako neschopných myslieť samých za seba.

[1] http://dipbt.bundestag.de/doc/btp/12/12227.pdf , zápis zo zasadania Bundestagu 18.5.1994 , str. 19669
[2] Süddeutsche Zeitung, 2. marec 1999, str. 15
[3] Rupert Butler: Legions of Death: The Nazi Enslavement of Europe, Pen & Sword Military Classics, 2004, S. 236 a ďalej
[4] Dokument pod označením NO-1210, publikovaný o.i. i v knihe: Carlo Mattogno, Commandant of Auschwitz: Rudolf Höss, His Torture and His Forced Confesions, Castle Hill Publishers, 2017, str. 360
[5] Norimberske procesy, zväzok 4, str. 833-834, dokument pod číslom 2171-PS

About Author

0 Comment

Leave a comment