Historické chyby v historických filmoch

  Ako malý chlapec, resp. tínedžer som len slepo hltal každý jeden historický film z Hollywoodu, v ktorom hrali moji obľúbení herci a nevenoval som pozornosť historickému obsahu. Keď som trochu dospel, tak som si uvedomil, že nie je všetko zlato, čo sa blyští, a začal som si overovať a vyhľadávať rôzne zobrazené situácie v týchto historických filmoch na internete, či v odbornej literatúre a konfrontovať ich s reálnymi faktami. Často krát ma to až šokovalo a pýtal som sa sám seba, či to tí režiséri tak spravili naschvál a účelovo, alebo sa jednoducho ľudsky pomýlili. Totiž, aj režiséri sú svojim spôsobom len umelci a preto sa niet diviť, že v ich dielach prevláda romantický idealizmus, ktorý tlačí fakty do úzadia alebo ich zámerne nespomína, či vytvára akési polopravdy. Ja im to nemám za zlé; naopak, je fajn, že prezentujú svoj pohľad na vec a vytvárajú umelecké hodnoty, ale treba si uvedomiť, že tieto filmy pozerajú aj tínedžeri aj deti, ktorí v dnešnej dobe nečítajú a nezaujímavú sa o históriu. Tieto filmy sú pre nich tým pádom jediným zdrojom histórie, no žiaľ skreslenej histórie, a tým sa deformuje ich reálne videnie sveta.

  Toľko na úvod a prejdime už rovno k môjmu obľúbenému hercovi a režisérovi – Mel Gibson. Ten sa zapísal do dejín filmov historických nepresností viacerými filmami, ale ja rozoberiem len 2 jeho najväčšie diela, a to Statočné srdce a Umučenie Krista.

 

Statočné srdce – je nepochybné, že Braveheart získal mnoho oscarov, je tam nádherná hudba, nádherná myšlienka (boj za slobodu a spravodlivosť) a Mel Gibson je pán herec. Prečo sa však rozhodol meniť históriu po svojom, to nepochopím. Ale pozrime sa na to bližšie. Príbeh sa odohráva na počiatku 14. storočia, keď zúrila vojna o škótsku nezávislosť. Škótsky rytier William Wallace, ktorého vo filme reprezentuje sám Gibson, nebol skromný farmár, ale v skutočnosti to bol šľachtic z nižšej vrstvy. Takisto jeho romantický vzťah s princeznou Isabell je totálny nonsens, keďže ona v čase jeho smrti mala len 3 roky. Čo sa týka zbraní – vyobrazenie Wallaceovho meča nesedí s realitou tej doby. Kováči v tej dobe vytvárali meče s tým, aby ich čo najviac odľahčili, a teda po celej dĺžke čepele vytvorili priehlbiny, také tenké koryto, ktoré odľahčilo meč až o 25 percent. Meč Williama Wallacea neobsahuje tieto priehlbiny.

  S takým mečom by mali problém efektívne bojovať aj vyšportovaní atléti a kulturisti. Anglické vojsko vo filme nesie tú istú výzbroj a je oblečené do tej istej oranžovej uniformy. Takýmto štýlom však Angličania v 14. storočí nebojovali. Anglické vojsko bolo vyzbrojené heterogénnym spôsobom, nesúce rôzne druhy dlhých sekier, krátkych kopijí a mečov so štítmi. A Škóti bojovali tak isto. Navyše, Škóti v tej dobe obľubovali žltú farbu svojich odevov, ktorá vo filme dosť výrazne absentuje. A teraz najväčšia čerešnička na torte – kostyméri totiž obliekli Škótov do kiltov, ktoré sa však v Škótsku začali nosiť až o storočie neskôr.
A na záver prichádzame k bitke pri Stirlingskom moste (ktorý vo filme absentuje). Film vyobrazuje Škótov, ako použijú svoje dlhé kopije na zastavenie (a prekvapenie) anglickej kavalérie. Avšak, je to omyl. Škótske používanie ich kopijí a tzv. „ježkových“ formácií boli veľmi dobre známe, určite sa nejednalo o žiadne prekvapenie. Využitie terénu bolo tým pravým prekvapením. V bitke pri Stirlingu sa Škóti usadili na strane mosta, z ktorej mohli kontrolovať prúdiaciu početnú anglickú prevahu. Žiaľ, záhadne, vo filme tento most absentuje.
A tá skutočne rozhodujúca bitka pre škótsku nezávislosť, t. j. bitka pri Bannockburne, ktorá sa odohrala až po Wallaceovej smrti, je úplne na konci filmu a nezobrazuje jej priebeh, čo je celkom škoda.

Zdroje: https://www.popularmechanics.com/culture/movies/a25018061/outlaw-king-braveheart/

https://sk.wikipedia.org/wiki/Bitka_pri_Bannockburne
https://en.wikipedia.org/wiki/Battle_of_Stirling_Bridge
https://www.youtube.com/watch?v=wsYpKRbRFlc
https://www.youtube.com/watch?v=eclbaC3q94k

 

  Umučenie Krista – Keď Jim Caviezel, predstaviteľ Ježiša Krista, bol na audiencii u vtedajšieho pápeža Jána Pavla II., spýtal sa ho, čo si myslí o tomto filme. A jeho názor bol preňho dôležitý, lebo Jim je silne veriaci. Pápež povedal, že je to tak, ako to naozaj bolo. Pápež ten film nekritizoval, takisto ako väčšina ľudí, ktorá si myslí, že je to len opis z Biblie (s drobnými nuansami, ako napr. vyobrazenie diabla a pod.). Avšak v rôznych krajinách na svete je tento film zakázaný, najskôr kvôli silnému vyobrazeniu brutality. Ale poďme k tým historickým nepresnostiam.
V prvom rade, ako laika, ktorý obľubuje rímsku históriu, ma zaujal spôsob, akým je Ježiš vo filme ukrižovaný a ako je to po stáročia našich dejín stále vyobrazované. A bohužial, zle. Rimania takým spôsobom jednoducho neukrižovávali, to je neodškriepiteľný fakt. V prvom rade, ukrižovávali ľudí úplne nahých, ale chápem, že zobrazenie nahého Ježiša by znižovalo jeho dôstojnosť, to je v poriadku. Ale čo sa týka samotného ukrižovania – klince sa zatĺkali do zápästia, lebo to udržuje väčšiu stabilitu (na dlaniach by sa vám najskôr potrhali všetky šľachy). A teraz nohy – tie sa zatĺkali zvlášť po oboch stranách kríža, a to do päty, o čom svedčia archeologické nálezy. Ježišovo sklonenie hlavy na pravú stranu po poslednom vydýchnutí sa na kresťanských memorabíliach začalo vyobrazovať až o niekoľko storočí po Ježišovej smrti. Čo sa týka samotného kríža – odsúdení ho samozrejme neniesli celý, ale iba jeho vrchnú časť. Ježiš ho samozrejme z nejakých nevysvetliteľných príčin mohol niesť celý, ale pochybujem o tom, lebo aj Jim potvrdil, že vo filme museli použiť odľahčenú repliku (ktorá už sama o sebe bola dosť ťažká), takže si neviem predstaviť, ako by utýraný väzeň dokázal niesť ťažký, drevený kríž. Trochu ma vyrušuje zobrazenie mojich obľúbených Rimanov ako neskutočne brutálne krutých sadistov. Ježiš bol skutočne bičovaný, tŕním korunovaný, ale to vyobrazenie vo filme je prehnané.
Vo filme vystupuje akási židovská armáda, ktorá zajala Ježiša. Rimania by Židom nikdy nedovolili si vytvoriť vlastnú armádu. Ďalej je tu problém s Pilátom. Historici tej doby (po Ježišovej smrti) nazývajú Piláta tyranom a nie celkom sympaticky pôsobiacim chlapíkom, ako ho stvárnil bulharský herec Hristo Shopov. Určite nie som jediný, na koho tento Gibsonov Pilát pôsobil sympaticky. A ďalej jazyk, akým sa vtedy hovorilo v Judei. Ježišov rodný jazyk bola Aramejčina a okrem iného sa možno domnievať, že vedel aj po hebrejsky, keďže to bol úradný jazyk Judei, avšak oficiálny administratívny jazyk bola gréčtina. Rimania by teda na komunikáciu so Židmi využívali v prvom rade gréčtinu. Kde a kedy a prečo by sa ju vôbec Ježiš naučil, alebo samotnú latinčinu, ktorou vo filme komunikuje s Pilátom… ? Je to viac-menej nereálne.
Ešte čo sa týka oblečenia, je faktom, že Židia v tej dobe nenosili také dlhé vlasy a nosili pokrývky hlavy, čo vo filme taktiež absentuje.
Napriek týmto chybám a nepresnostiam film veľmi odporúčam, najmä v pôstnom období, ktoré sa nedávno skončilo.

Zdroje: https://www.ranker.com/list/inaccuracies-in-the-passion-of-the-christ/genevieve-carlton
https://www.youtube.com/watch?v=CoUzOxxMMSA

Ostaňme ešte pri biblickej tematike a rozoberme si film od Ridleyho Scotta, Exodus: Bohovia a králi z roku 2014. V hlavnej roli Mojžiša vystupuje znova môj obľúbený herec, tentoraz Christian Bale. Začnem hneď prvou nepresnosťou, ktorá mi udrela do očí. V Biblii vystupuje Mojžiš ako nevýrečný typ, avšak vo filme je to odvážny a schopný komunikátor a vyjednávač.

 

  V Biblii, Mojžiš zabije Egypťana, ktorý mláti Hebrejského otroka, a jeho telo ukryje do piesku. Vo filme zabije Egypťana bezdôvodne a jeho telo nechá na ulici. V Biblii uteká z Egypta, keď sa príde na jeho zločin, no a vo filme uteká vtedy, keď sa faraón začne domnievať, že by to mohol byť Žid. Vo filme zobrazili tvorci Boha ako dieťa a nie ako horiaci ker, čo sa vymyká akémukoľvek chápaniu. Najviac ma však zarazila tá akože rivalita medzi nevlastnými bratmi, čo je úplný nezmysel a v Biblii sa vôbec nespomína. V Biblii Mojžiš vyrastal ako syn faraónovej dcéry alebo ako faraónov vnuk, čiže skutočný faraónov syn by bol najskôr Mojžišovým strýkom. Ďalej je tu problém absentujúcej Mojžišovej palice vo filme. Palica, ktorá sa zmení na hada. Namiesto nej používa Christian Bale egyptský meč. V Biblii Mojžiš spolu s Áronom adresujú faraónovi každú jednu z desiatich morových rán, predtým, než sa stane. Vo filme je táto adresácia len 2 krát a druhýkrát dokonca bez Mojžišovej účasti, iba prostredníctvom koňa. Takisto, film zobrazuje maximálne deväť morových rán, aj keď v Biblii ich bolo desať. A úplne nakoniec Biblia hovorí, že po rozprášení egyptskej armády v mori nikto z Egypťanov neprežil. Vo filme však faraón záhadne prežil.

Zdroj: https://religionnews.com/2014/12/19/10-inaccuracies-plaguing-exodus-movie/
https://www.youtube.com/watch?v=Dkj3K2BIM1c

  A úplne nakoniec sa pozrime na trojhodinový veľkofilm taktiež od Ridleyho Scotta, Kráľovstvo nebeské. Osobne uprednostňujem režisérovu nezostrihanú verziu filmu, ktorá je stále voľne dostupná na youtube v angličtine.

https://www.youtube.com/watch?v=BG5G4rGh6oE

  Avšak v tomto filme sú historické nepresnosti a účelová romantická idealizácia zámerné. Jediná postava, ktorá je v tomto príbehu zobrazená naozaj reálne, tak to je postava Reynalda de Chatillona, franského templára. V Kráľovstve nebeskom sú templári zobrazovaní prevažne v tom najnegatívnejšom svetle, v akom len môžu byť, no a práve Reynald je asi najhorším z nich. Aj kresťanskí historici súhlasia, že Reynald bol naozaj zloduch. Neustále útočil na Saladinove karavány, a dokonca zajal aj jeho sestru. Moslimský pohľad na križiakov v 12. storočí bol asi taký, že to boli zdatní a skúsení bojovníci, avšak barbari v mnohých iných aspektoch.

  Z filmu akoby sa dalo vycítiť, že kráľ Baldwin IV. akoby sníval o akomsi kráľovstve nebeskom, o meste, v ktorom by kresťania, židia a moslimi dokázali spoločne žiť, bez násilia a krviprelievania. Aj na konci filmu je výstižne poznamenané, že ani po 1000 rokoch nie je ešte vo Svätej Zemi pokoj, resp. že nezaniklo to napätie a potýčky medzi náboženstvami, ktoré tam síce žijú bok po boku, ale o nejakej bratskej láske sa hovoriť nedá. Kráľ Baldwin IV. sníval o náboženskej pluralite – pojem, ktorý v tej dobe neexistoval (neexistoval rovnako isto, ako ani v antickom grécku neexistoval pojem homosexualita). A tu sú práve ďalšie dve postavy, Guy de Lusignan (franský rytier, ktorý si vzal za ženu kráľovu sestru Sybillu) a rytier Balian z Ibelinu (ktorý mimochodom Francúzsko nikdy nevidel, ale narodil sa v Jeruzalemskom kráľovstve a bol to šľachtic a nie kováč). Keďže sa vo filme rozvinul románik medzi Balianom a Sybillou (čo je tiež jasná hlúposť), tak Guy musel byť automaticky vyobrazený ako zloduch, ako ten zlý templár. Balian reprezentuje všetky kladné vlastnosti rytiera, zatiaľ čo Guy všetky záporné. Vo filme je to zloduch, ktorý sa spojil s Reynaldom, ktorý ním v skutočnosti opovrhoval a považoval ho za patetického.
Film považuje násilie použité v mene náboženstva ako to najväčšie zlo. Avšak film ignoruje základnú myšlienku, ten koncept križiakov a ich výprav, že násilie použité v mene Boha a na oslobodenie sv. Zeme je dobré, lebo ľudia v dnešnej dobe to už tak jednoducho nechápu (a chvalabohu, že to tak je, no realita staroveku bola proste iná a ešte raz opakujem, že niečo také, ako náboženská pluralita neexistovalo).
Od Reynalda, Guy a Baliana sa dostávame k Saladinovi, na ktorého v stredovekom kresťanstve existovali 2 rozličné pohľady. Ten prvý bol negatívny, zobrazujúci ho ako apokalyptickú figúrku spojenú s koncami vekov z biblickej knihy zjavení. Ten druhý pohľad, opísaný aj v Danteho Božskej komédii, je pozitívny, romantizujúci, vykresľujúci Saladina ako najlepšieho nekresťanského vládcu. Samozrejme, film prevzal tento druhý pohľad, aby to zapadalo do celkovej mozaiky. V realite, Saladin bol naozaj veľkolepý vládca, ale takisto aj medzi moslimami aj kresťanmi bol považovaný za bezohľadného a krutého. Stal sa však hrdinom v moslimskom svete, keď zjednotil moslimov v boji proti kresťanom.
Ale ešte sa vrátim k Balianovi. Jeho zobrazenie vo filme totiž nemá žiadny základ v histórii. Čiže, narodil sa v Ibeline, v Jeruzalemskom kráľovstve a Francúzsko nikdy nevidel; bol to šľachtic a nie kováč; jeho otec bol Barisan z Ibelinu a žiadny Godfrey; nemal žiadny vzťah so Sybillou; jeho žena bola Maria Komnena – vdova po otcovi Baldwina a Sybilli; a bojoval v bitke pri Hattine. Filmakeri tak vytvorili dokonalého rytiera, s ktorým sa síce diváci mohli stotožniť, ale on v skutočnosti taký nikdy nebol.

Zdroje: https://en.wikipedia.org/wiki/Balian_of_Ibelin
https://3brothersfilm.com/blog/2012/02/medieval-as-modern-the-historical-accuracy-of-kingdom-of-heaven

  P. S.: Pôvodne som chcel spomenúť a rozobrať aj ďalšie filmy a seriály ako napríklad: Gladiátor, Trója, Alexander Veľký, Posledný samuraj, Zelená míľa, 300, Apocalypto, Spartacus (seriál), Vikingovia (seriál), Tudorovci (seriál), a zo slovenských Jakubiskova Bátorička a Jánošík, v ktorých sa takisto nachádza mnoho historických nepresností a (možno zámerných, neviem) omylov, takže sa ospravedlňujem, ak som vám narušil vaše ilúzie. Avšak, na jeden článok by to bolo asi priveľa, takže to rozdelím na dve alebo tri časti.

About Author

0 Comment

Leave a comment