…a čo počúvaš ty?

V dnešnom článku som sa rozhodla povenovať takej bežnej téme-hudbe. Je úplne všade, niekedy si ani neuvedomujeme, že niečo počúvame. Či už šoférujeme a hrá nám autorádio, alebo ideme po ulici a z dedinského rozhlasu počuť ľudovky alebo ozvenu, niečo z toho, či obedujeme a do pozadia nám hrá Expres, Jemné či Anténa Rock. Niekedy sused púšťa príliš nahlas death metal, inokedy pani v byte nad vami celé dni hrá na klavíri či trénuje operný spev. Hudbe sa nevyhneme, ani keby sme veľmi chceli (ak teda nie sme nepočujúci, týmto sa nechcem nikoho takéhoto dotknúť, sú to ľudia ako my počujúci).

Kedysi ľudia nemali taký bohatý výber ako my, a ani nepočuli hudbu na každom roku. No bola tu, aj keď nie v takom množstve. Medzi najstaršie hudobné kúsky sveta patrí napríklad The Hurrian Hymn to Nikkal z 12.storočia pnl. zo Sýrie,  grécka Seikilos Epitaph, ktorej vznik sa odhaduje niekedy medzi rokmi 200 pnl. až 100 nl. či indická Sāmaveda približne z roku 1100 pnl.

Hudba sa tak vyvíjala a menila, že nie je možné, aby si niekto nenašiel nič, čo by sa mu páčilo, hlavne teraz, v roku 2020, keď máme taký bohatý výber. To, či budeš počúvať hudbu Vivaldiho a Bacha z obdobia baroku, kedy vznikla aj opera, Liszta a Schumanna z romantizmu plného nádeje a slobody, Mozarta z komornej a symfonickej hudby klasicizmu, alebo aj Seikilos Epitaph či súčasnú hudbu, je len a len na tebe.

U nás na Slovensku sme taktiež mali skvelých skladateľov, o ktorých sa v škole doteraz učíme. Viliam Figuš-Bystrý sa pokúsil o prvú slovenskú národnú operu Detvan, Eugen Suchoň neskôr vytvoril národnú operu Krútňava. Alexander Moyzes sa považuje za „otca slovenských skladateľov“, a taktiež bol umeleckým riaditeľom SĽUKu, jeho diela sú napríklad 12 symfónii alebo opera Udatný kráľ. Ďalej tam máme Mikuláša Moyzesa, Jána Levoslava Bellu, Mikuláša Schneidera-Trnavského a množstvo ďalších skladateľov, ktorí slovenskú hudobnú scénu obohatili o kvalitné diela.

V dnešnej dobe sa už hudba od roku 2000 nižšie stráca hlavne u mladej generácie. Pritom existuje také množstvo kvalitných umelcov, nielen Mozart, Bach, či Suchoň, ale aj umelci, ktorí položili základy hudobných štýlov, ktoré sú dnes pre nás bežné.

Elvis Presley, ktorý bol magazínom Rolling Stone označený za „kráľa rokenrolu„, položil základy pre ďalší vývoj rocku. The Beatles sú považovaní za najvplyvnejšiu hudobnú skupinu v histórii, ich tvorba spôsobila revolúciu v populárnej hudbe. Led Zeppelin a Black Sabbath sa zapríčinili o vznik heavy metalu. Gil Scott Heron niektorými svojimi piesňami ovplyvnil veľké množstvo raperov.

To, že stará hudba je „out“ u mňa rozhodne neplatí. Sama som fanúšičkou starých hudobných skupín či umelcov. Veľakrát by som hudbu šesťdesiatich či sedemdesiatich rokov označila za lepšiu, než tú dnešnú, čo počujem bežne v rádiach.

Ja som napríklad nikdy nemusela rap. Výnimkou je možno Mike Shinoda, a duety Eminema a Rihanny. Hlavne náš slovenský rap mi nikdy neprišiel na chuť. Kali, Rytmus a pod. ma zďaleka obišli, ich hudba ma nijako neoslovila, a popravde, nerozumiem tomu ošiaľu, čo okolo nich je. Ako sa ale hovorí: ,,Sto ľudí, sto chutí.“ Zatiaľ som taktiež nenašla  to čaro v jazze, alebo v obrovskom množstve súčasnej popovej hudby.

Už dlhé roky, a neplánujem to zatiaľ meniť, počúvam hlavne tvrdšiu hudbu, a obišla som už aj nejaké množstvo koncertov. Čo sa týka koncertov, tie absolútne milujem. Vtedy, keď vidím to pódium, svetlá, tak mi vôbec nevadí to obrovské množstvo ľudí, čo sa tam tlačí, a mám oči a uši len pre kapelu na pódiu.

Nemám nejakého obľúbeného interpreta, mám ich skôr takú hŕstku, a potom prichádzajú tí, ktorých až tak nepočúvam, ale stále ich mám rada, až prejdeme k tým posledným, od ktorých sa mi páči max. pár pesničiek. Medzi tých mojich najlepších patrí rocková skupina R.E.M. Tých počúvam z mojich obľúbených umelcov najkratšie, asi nejaké tri mesiace. Naozaj odporúčam vypočuť ich tvorbu, nie je ani tvrdá, ale ani taká „presladená“. Skvelé texty, plus spevák Michael Stipe má fantastický hlas. Ďalej sú to Nightwish, skupina hrajúca symfonický metal, ktorú počúvam okolo 4-5 rokov. Ich posledný album ma sklamal, ale napriek tomu ich nezapriem. Pokračujeme s Led Zeppelin, ktorých som už spomínala. Potom Avantasia, Linkin Park, Eluveitie, Arch Enemy, a to by boli asi všetci z tejto mojej „topky“. Ostatné skupiny už nebudem spomínať, pretože to by sme tu boli fakt veľmi dlho.

Hudobný štýl sa u ľudí jednoducho mení. U niekoho to môže byť 10 rokov, u niekoho 5, u niekoho 30 a u iného zase 2 mesiace, ale raz určite presedláme na niečo iné, možno nie na iný hudobný štýl, ale na iných interpretov určite. Kvalitnej hudby je neskutočné množstvo, len u každého znamená kvalitná hudba niečo iné. Preto by som sem rada napísala jednu zásadnú vec, ktorú povedal aj Korej z Metalshopu: 

,,Muziku nedeľte podľa žánrov. Deľte ju na muziku dobrú, a na muziku špatnú.“

Mne je úprimne jedno, aký je to žáner, ak sa mi daná skladba či interpret páči, nemám so žánrom absolútne žiadny problém. Len z niektorých hudobných štýlov sa mi proste páči viac umelcov ako z tých iných, a ten daný štýl mi príde kvalitnejší. Ak sa mi raz zapáči nejaká jazzová skladba, bude mi absolútne jedno, že je to jazz, proste sa mi to páči. Ak si raz obľúbim nejakého rapera, bude mi jedno, že je to rap, jeho hudba sa mi páči. Nikdy nehovor nikdy. Ja určite nepoviem, že nikdy by som nepočúvala Mozarta. Možno raz sa mi jeho hudba tak zapáči, že nebudem počúvať nič iné.

U veľa hudobných skladateľov, ktorých som počúvala, som zistila, že vlastne moc nerozumiem, ako som ich mohla počúvať, pretože tá ich hudba mi teraz už nepríde taká kvalitná. Týmto by som sa vám chcela tak prihovoriť, aby ste sa zamysleli nad tým, čo počúvate. Je to naozaj kvalitné? Má to zrozumiteľné texty, skvelú hudbu? Stojí to za to počúvanie? Nepočúvam to len preto, aby som niekde zapadol, alebo preto, lebo sa mi nechce hľadať nič nové? Zamyslite sa a skúste zodpovedať tieto otázky. Možno prídete na niečo naozaj zaujímavé.

Ďakujem za prečítanie článku.

 

Zdroje:

https://www.youtube.com/watch?v=OW3JuoVRSHg                                                                                https://www.mlady-vedec.eu/blog/entry/dejiny-hudby-slovensky-skladatelia

About Author

0 Comment

Leave a comment