3 hlavné dôvody, pre ktoré uznávam ZSSR

Park Víťazstva v Moskve
Park Víťazstva v Moskve s výhľadom na Moscow City

  Sú tri hlavné dôvody, pre ktoré uznávam Sovietsky Zväz. Po prvé – Červená armáda. Sovietsky zväz hral nezameniteľnú úlohu v druhej svetovej vojne a výraznou mierou prispel k zničeniu a porážke fašizmu a Hitlera. Oslobodili nás. Oni, Sovieti, nie Američania. Áno, hovorí sa, že komunisti slobodu nenosia. To je pravda, ale ja nehovorím o komunistoch. Soviet nemusí nevyhnutne znamenať komunista. Iste, kto v tej dobe nešiel s režimom, išiel proti nemu. Ale napokon, nie je tomu tak aj dnes?

  Ja som vďačný za svoju slobodu Sovietskemu zväzu a nikomu inému. Aj v Sovietskom zväze vynikalo mnoho individualít, ktoré pre svet spravili veľa. Nemôžem nespomenúť Jurija Gagarina, Ľudmilu Pavľučenko či Michala Gorbačova.

  To neustále pošpiňovanie a osočovanie Ruska, to mediálne prenasledovanie za každú odchýlku zo západnej normy, mi už tak neskutočne liezlo na nervy a na city, že som sa rozhodol o tejto téme napísať článok. Nechcem nikomu vnucovať niečo, čomu sám nebude veriť. Nech každý verí, čomu chce. Ak máte radi západ a Ameriku, tak je to fajn, ja to nikomu neberiem. Ale tak isto mi nikto nebude zakazovať mať rád východ. Do Ruska chodím rád a popravde, miestami sa tam cítim viac doma ako v Európe.

  Na túto tému by sa dalo polemizovať a diskutovať celé hodiny, týždne a mesiace, možno roky. Uznávaní historici a politickí komentátori si svoju robotu už spravili a ja ich nemienim suplovať, aj keď určite by sa v ich faktografickej literatúre našlo mnoho detailov, ktoré by mi liezli na city.

  Po druhé – Černobyľ. Najväčšia jadrová katastrofa svojej doby. Nie je dôležité rozpisovať príčiny a následky havárie, to si dokáže každý vygoogliť, ak ho táto téma zaujíma. Dôležité je pripomenúť, že v Černobyle sa našli traja statoční ľudia, ktorí zabránili rozšíreniu katastrofy, ktorí zabránili druhému výbuchu, ktorý by už reálne mohol spôsobiť apokalypsu. Druhá potenciálna explózia by mala následky na celý svet.

  Totiž, rádioaktívna láva sa začala topiť smerom nadol a hrozilo, že sa dostane do nádrže s vodou pod elektrárňou a to by spôsobilo druhý, oveľa masívnejší výbuch, ktorý by zničil všetky ostatné reaktory. Bielorusko a Ukrajina by boli v prípade druhého výbuchu neobývateľné sto rokov. Bieloruský vedec Vasilij Nesterenko neskôr hovoril, že ak by sa rádioaktívna láva dostala do styku s vodou v nádrži, tá by sa okamžite vyparila a došlo by k výbuchu o sile 3 až 5 megaton TNT. To by bolo asi tristokrát viac ako sila atómovej bomby v Hirošime. Našťastie sa našli traja dobrovoľníci, potápači, ktorí vošli do rádioaktívnej vody, našli a otvorili ventily, aby sa nádrž mohla vyprázdniť. Do týždňa mali zomrieť. A boli s tým uzrozumení. Napriek tomu nezaváhali ani na minútu. Išli a splnili si svoju povinnosť (z ich pohľadu) voči Sovietskemu Zväzu a vlastne aj celému svetu.

  Alexej Ananenko, Valerij Bespalov a Boris Baranov sa však, našťastie, dožili viac ako len týždeň…

  Mimochodom, Černobyľská elektráreň sa v skutočnosti nazýva Jadrová elektráreň V. I. Lenina a bol som tam. Adrenalínový zážitok, ktorý odporúčam každému 😊

  A nakoniec, Saljut 7. Jedná sa o sovietsku orbitálnu stanicu vypustenú na obežnú dráhu v apríli 1982. Stanica bola obývaná nepretržite 816 dní a navštívili ju aj kozmonauti z Francúzska a z Indie.

  Avšak, čo je dôležité spomenúť a čo sa stalo. 11. 2. 1985 sa stratil kontakt so stanicou, ktorá bola v tom čase neobývaná. Začala driftovať a všetky systémy sa vypli. Rozhodlo sa, že stanica sa musí opraviť a k tomu sa podujali kozmonauti Vladimir Dzhanibekov a Viktor Savinykh počas misie Sojuz T-13 v júni 1985. Keby stanicu neopravili, hrozilo by, že sa zrúti na zem. Američania sa báli, že sa zrúti na ich územie. A Sovieti zase nemohli dovoliť, aby sa Američania dostali k ich technológiám. Vládlo veľké napätie. Ak by stanicu zostrelili Američania, Sovieti by to považovali za napadnutie a studená vojna by sa možno zmenila na jadrovú vojnu. A ak by ju zostrelili samotní Sovieti, zabili by jedného kozmonauta (konkrétne Dzhanibekova, keďže on bol vedúci posádky a ten musí ostať na lodi až do konca), keďže nemali dostatok kyslíka pre dvoch. Totiž, strávili vo vesmíre dosť dlhú dobu, a nedarilo sa im opraviť závadu. Jednalo sa o pokazený elektrický senzor, ktorý upozorňoval na potrebu dobytia batérií.

  Všetko je to krásne opísané v rovnomennom ruskom filme z r. 2014 Saljut 7. Každopádne, Dzhanibekov aj Savinykh sa dohodli, že neopustia stanicu, dokým ju neopravia, alebo dokým im nedôjde kyslík. Našťastie sa im na poslednú chvíľu podarilo závadu odstrániť, znovu nakopnúť batérie a rozohriať zamrznutú stanicu. Vo filme je krásny moment, ako na orbit už prilietajú americkí kozmonauti na svojom Challengeri a vzájomne si s Dzhanibekovom zasalutujú. Všetko dobre dopadlo, katastrofa je odvrátená. Sovietski hrdinovia zachránili svet.

  To boli len 3 hlavné dôvody, pre ktoré uznávam ZSSR, ale myslím, že by sa ich našlo viacej. V dnešnej dobe milujem Rusko, jeho kultúru, históriu, prírodu, ženy, vodku, ruské jedlo a všetko, čo s Ruskom súvisí. Aj súčasnú politiku. Neviem si predstaviť, žeby v Rusku vládol niekto iný ako Putin. To by bola geopolitická katastrofa. Obrovské krajiny, ako Rusko, USA, Čína, Brazília treba držať poriadne za opraty a nedovoliť nejakým mimovládkam a samozvaným individualistom, ktorí sa úboho skrývajú za ľudské práva, aby si presadzovali svoje vlastné záujmy.

  VERÍM TOMU, ŽE SOVIETSKY ZväZ BOL LEPŠÍ A ROVNOPRÁVNEJŠÍ ŠTÁT AKO VTEDAJŠIE USA A VERÍM TOMU, ŽE JE TO TAK AJ DNES, AK POROVNÁME RUSKO A USA.

   RUSKO JE ASI JEDINÝ ŠTÁT NA SVETE, KTORÝ UZNÁVA A DODRŽUJE VŠETKY MEDZINÁRODNÉ ZMLUVY, BOJUJE ZA SVETOVÝ MIER A DODRŽUJE MEDZINÁRODNÉ PRÁVO.

 

 

 

 

About Author

1 Comment

Leave a comment