Každý človek hrá partiu bez protihry o život svoj,
aj najodvážnejších hrôza premkýna, keď nie koniec ďaleko.
Pešiaci, jazdci, strelci, veže, dámy, králi všetci rovnako
vojnu prehrávajú, v snahe vyhrať nevyhrateľný boj.

V ťažení nestratiť nič z majetku a svetského bytia,
predávajú najlepšie, najväčšie dni svojho žitia ničote.
To v tme sa stratí, nakoniec sa všetci stratia v temnote,
nuž prečo silu z tepien saje ten strach z újmy a hnitia?

Sme prach z prachu vzatý, len k tomu prachu predurčený,
čo drží nás teda pri zemi? Z čoho zlé obavy?
Čestný život a čestná smrť, nie prežívať ustráchaný!

Na slame neumriem, ani v posteli, umriem ja na koni,
za svätú pravdu večnej slobody šabľou spásaný.
Veď predsa smrť nie je najhoršia, horšie sú okovy.

 

Prvý sonet z mojej tvorby, rád by som uvítal Vašu konštruktívnu kritiku.

V podobe hovoreného slova nájdete na https://www.youtube.com/watch?v=qdfvFhyL5VA

Vladimír Zelník Hutiansky

Poukázaním ľubovoľnej sumy na náš účet pomôžete zlepšovať našu prácu a zvyšovať náš dosah.
Ďakujeme.

IBAN: SK62 0200 0000 0041 9025 5853

About Author

0 Comment

Leave a comment

Prevádzkovateľ OZ Kulturblog, Starý trh 51, Kežmarok, kontakt redakcia@kulturblog.sk, telefón: 0951377803. Používa súbory cookies na prispôsobenie obsahu reklám a funkcie sociálnych médií a analýzu návštevnosti. Informácie o vašom používaní našej stránky zdieľame aj s našimi partnermi v oblasti sociálnych médií, reklamy a analýzy.

Súhlasím